RECENZIA: Maroš Hečko - Ďalej na Západ sa dá ísť len na Východ (Tatran, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Lebo tento svet, či je to Východ alebo Západ, si za každé vzdelanie niečo vypýta. S diplomom či bez neho, na ulici alebo v aulách, vždy treba platiť. A ak Východ tvrdí, že uňho je to zadarmo, je to riadna metla." (s.68).

 

Vraciame sa do obdobia hlbokého socializmu. Vlado práve skončil vysokú školu ekonomickú a preto je čas na rekapituláciu doterajšieho života a zároveň priestor zamyslieť sa nad tým, ako naložiť s budúcnosťou. Vlado bol dlhoročným úspešným juniorským reprezentantom v basketbale, vďaka čomu sa mu podarilo z času na čas pričuchnúť k Západu. Jeho najlepší kamarát z detstva Oliver emigroval do Nemecka, čím Vladovi poriadne zavaril, keďže boli na zájazde spoločne. Je to práve emigrácia, ktorá sa zdá Vladovi ako najvhodnejšie riešenie súčasnej situácie v Československu. Spoločne s kolegom, a zároveň priateľom z vysokej školy, Edim, sa dohodnú, že prekročia hranice a začnú odznova. Majú dvadsať dva, skončili školu a svet im otvára svoju náruč.

"Srať na socializmus! A to nás rozpálilo. Bľabotali sme pri ďalšom litri vína takmer do rána a snažili sa to vystihnúť tromi slovami, ako sa patrí na heslo pre nový život. Tri slová! Magické három. Žiť svoj život! Vivre sa vie! Áno, to opakoval Edi, citoval Godarda a smial sa s takou chuťou... A mňa to zasiahlo!" (s.113). 

Úspešne sa im podarí docestovať do Štuttgartu, kde už na nich čaká Vladov kamarát z detstva, Oliver, aby im vysvetlil, ako to na Západe chodí. V Nemecku stretávajú  ďalšieho kolegu z vysokej školy, ktorý sa taktiež rozhodol opustiť Československo a skúsiť šťastie inde. Dajú si spoločné pivo a podelia sa o doterajšie dojmy a zážitky. Potom si naposledy zamávajú. S Oliverom si spravia výlet do Štrasburgu. Tam sa s ním rozlúčia a potom už opäť vo dvojici odchádzajú stopom do Paríža. Stopnú kamión so svojským Angličanom, ktorý prostredníctvom vysielačky neustále kontroluje na diaľku svoju ženu, či mu nie je v jeho neprítomnosti neverná. Hlavné mesto Francúzska ich očarí, no nie všetko je len ružové. Vzhľadom na ich finančnú situáciu sa ubytujú v lacnom podnájme neďaleko bordelu. Stretávajú muzikanta Jozefa, ďalšieho svojho kolegu z vysokej školy, ktorý sa rozhodne v Paríži definitívne ostať. Vlado stihne prežiť románik s krásnou černoškou Bimi, ktorý však ostane nenaplnený. Pár týždňov si ešte vychutnávajú krásy (aj odvrátenú stranu Francúzska) a potom sa opäť poberú ďalej. Ich nasledujúcou zastávkou je Barcelona. Neďaleko jedinečnej stavby, Sagrada familia, stretávajú dvojicu spolužiakov, ktorí študovali na rovnakej univerzite ako oni dvaja, odbor herectvo. Obrátia do seba nejaké tie pivečká a potom sa lúčia. Cesty Ediho a Vlada sa v Španielsku rozdelia. Ich sen, dostať sa spoločne do Juhoafrickej republiky, sa rozpadáva na kusy. Edi má stopovania plné zuby a vracia sa späť do Československa. Vlado pokračuje v ceste už iba sám. Starší taxikár ho vysadí neďaleko Milána. Práve tento úsek sa stane pre Vlada zlomový. Prebudí sa v ňom túžba po domove. Má pocit, že našiel, čo potreboval. Akúsi vnútornú slobodu. Počas návratu späť sa zastaví v neďalekej krčme na československých hraniciach. Českí dôchodcovia hrajú mariáš a debatujú o živote. Nie to vytúžená slobodná krajina, o akej Vlado sníval, no je to jeho krajina. V tej chvíli už vedel, ktorým smerom sa bude jeho život uberať. Musel prejsť viac ako štyritisíc kilometrov, no napokon na to prišiel.

Román je písaný zrozumiteľným jazykom, ktorému nie je čo vytknúť. Sála z neho túžba po slobode, po dobrodružstve, po spoznávaní nových krajín, po napĺňaní si veľkých snov. Trochu pripomína Kerouacov kultový cestovný manifest Na ceste. Aj Vlado spoznáva viacero zaujímavých ľudí, vystrieda niekoľko miest a krajín, aby napokon zistil, čo naozaj od života chce. Poctivá autorská práca Maroša Hečka prináša veľmi slušný výsledok. Z mojej strany prevažuje spokojnosť. Aj preto, že autor je síce k Východnej Európe dosť kritický, no na druhej strane Západ nijako zvlášť neglorifikuje a tiež v ňom nachádza dosť veľa chýb a nedostatkov.