HODNOTENIE: ** KNIHA MESIACA APRÍL
"Do očí vám môže pozrieť každý, ale len zriedka nájdete niekoho, kto vidí rovnaký svet ako vy." (s.13).
Hlavnou hrdinkou románu je šestnásťročná Aza Holmesová, ktorá trpí obsedantno - kompluzívnou poruchou. Neustále sa niečoho obáva, každú chvíľu si zarýva nechtom do prsta, ktorý má obviazaný leukoplastom. Bojí sa špinavých vecí a desia ju kadejaké predstavy. Žije len s mamou, otec jej zomrel, keď bola ešte malá. Ostal jej po ňom iba starý mobil. Jazdí na ojazdenom aute, ktoré pomenovala Harold. Pravidelne navštevuje psychologičku Karen Singhovú, ktorej sa zdôveruje so svojimi problémami. Jej najlepšou kamoškou je spolužiačka Daisy Ramirezová, ktorá píše nekonečný fantasy román na pokračovanie z prostredia Hviezdnych vojen. Príbeh má na internete veľkú čítanosť. Obe dievčatá chodia po škole pravidelne do podniku s názvom Apple bees na burger a kolu. Daisy začne chodiť s umelecky založeným Mychalom Turnerom, keď sa v meste odohrá jedna zvláštna udalosť. Zmizne miliardár Russel Picket. Polícia vypíše odmenu sto tisíc dolárov pre toho, kto ich privedie na stopu. Aza sa v detstve poznala s Picketových synom Davisom. Vtedy si veľmi dobre rozumeli, no od ich posledného stretnutia uplynulo už takmer päť rokov. Davis má ešte mladšieho brata Noaha, ktorý má trinásť a celé dni vysedáva v izbe, kde hrá počítačové hry a čaká na otcov príchod. Russel Picket stihol ešte pred zmiznutím prepísať takmer celý majetok na Hatériu, čudného tvora, pripomínajúceho pravekého jaštera. Aza a Daisy sa pustia do pátrania. Sú odhodlané za každú cenu strateného miliardára vypátrať a o štedrú odmenu sa spravodlivo pomeniť. To ešte netušia, čo všetko popri tom zažijú.
Takmer v každej recenzii, týkajúcej sa tohto románu, nájdete odkaz, že je to autorova najosobnejšia kniha, prostredníctvom ktorej sa snažil, rovnako ako hlavná hrdinka Aza Holmesová, vyrovnať s obsedantno - kompluzívnou poruchou. Inak však príbeh neprináša nič nové. Mám pocit, že John Green si už našiel nejakú tú líniu po ktorej ide, a vie, že si svojich čitateľov touto svojou tvorbou udrží. V poslednom období však, podľa môjho názoru, Green autorsky stagnuje, ba až upadá. Akoby sám nevedel, ktorým smerom sa má pohnúť. Jeho hrdinovia začínajú byť ako cez kopirák a sú už pre čitateľa trošku únavní a nudní. Aj dialógy pôsobia na viacerých miestach gýčovo, ako z nejakej paródie. Aj keď verím, že citlivejších tínedžerov dokážu chytiť za srdce:
" Ja: Je mi to ľúto. Nič neprezradím. Neboj sa.
On: Dnes by mala mama narodeniny, ale Noah sa na ňu skoro vôbec nepamätá. Všetko vníma inak ako ja.
Ja: Mrzí ma to.
On: Keď niekoho stratíš, postupne si uvedomíš, že napokon stratíš všetkých.
Ja: Presne tak. A keď to pochopíš, už nikdy na to nezabudneš.
On: Obloha sa zaťahuje. Mal by som si ísť ľahnúť. Dobrú noc, Aza.
Ja: Dobrú noc." (s.72).
Patetické vyjadrenia častým používaním strácajú na sile:
"- Mám rád krátke básne bez rýmov, lebo taký je život.
- Aký je život? - Snažila som sa ho pochopiť.
- Občas sa rýmuje, ale nikdy nie tak, ako by si čakal.- " (s.131)
Celkom nerozumiem ani desiatkam výrokov, ktoré píše Davis na svoj blog, mne sa zdá, že to len John Green sa snaží natiahnuť svoju knihu o niekoľko zbytočných strán.
Na tej mojej však prevláda rozčarovanie z veľmi priemerného príbehu, na ktorý veľmi rýchlo zabudnem. Od spisovateľa Greenovho rangu som čakal niečo zmysluplnejšie.. Aspoň čiastočne si zachránil svoju autorskú česť záverom románu, ktorý vám však z pochopiteľných dôvodov neprezradím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára