RECENZIA: Régis Jauffret - Blázinec (Odeon, 2006)

HODNOTENIE:    ****

Asi si myslíte, že ji nepopisuji v nejlepším světle, že přeháním její zlomyslnost a skaženost. Jsem jenom matka, moje láska k Damienovi je skutečně jediná, kterou mu nějaká žena věnuje až do konce svých dnu. Ta láska hanobí jeho okolí proto, aby ho od něj lépe ochránila. dokonce zachází tak daleko, že mu vymýšlí nepřátele, aby mu dokázala rizika, jimž se vystavuje, pokud se poddá životu,  přetrhne tohle lano, bude si namlouvat, že se člověk snad muže narodit sám, jako by porod nebyl nevyhnutelný, jako by mohl být někým jiným než tím dospělým v němž budu po smrti dál existovat svým tělem, krví, myšlenkami, a bude marně vzdorovat, argumentovat, odmlouvat, už se mě nezbaví, ani mého úsměvu, když se mu podaří překonat nějakou překážku, ani mého zamračeného výrazu. když ho osud svede na scestí a on zabloudí mimo vzhuru směrující pěšinu života, který jsem mu vybrala." (s.66). 

Damién Verdery, rozmaznaný flákač a alkoholik, sa rozhodne ukončiť svoj vzťah s Giséle. Nemá však dostatok odvahy na to, aby jej dal kopačky osobne, a tak za ňou pošle svojho otca Francoisa (alebo Josepha, jeho skutočné meno sa nedozvieme) pod zámienkou, že jej opraví kvapkajúci kohútik. Josephov monológ pripomína výstup z nejakej absurdnej drámy. Korunu tomu všetkému nasadí Damiénova matka Solange, žena, ktorá pozerá na svet až nezdravo kriticky, s výnimkou svojho syna. ktorý je pre ňu stelesnením dokonalosti. A tak sa začína šialené psychické týranie jednej mladej ženy, ktorá mala tú smolu, že si začala s nezrelým synáčikom.

Giséle sa ocitá uprostred naoko bežnej rodiny, ktorá ju psychicky tlačí do najkrajnejšieho kúta. Čo je pre troch ľudí normálne, to je pre Giséle a pravdepodobne aj pre väčšinu čitateľov vrchol absurdného, zvráteného správania. Blázinec je natoľko výstižný názov, že nič iné si pre túto knihu predstaviť nedokážem. Občas budete mať problém sa v texte zorientovať, keďže rozprávači príbehu sa menia bez toho, aby na to autor dopredu upozornil, ale nie je to neprekonateľná prekážka. Jauffret si dovolil siahnuť na rodinu, navyše na celkom normálnu rodinu (aspoň naoko) a rozpitvať jej správanie až do krajnosti. Budete zhnusení ich správaním, Solange je jedna z najodpornejších literárnych postáv, s akými som sa doteraz stretol, o to viac, že ona svoje konanie vníma ako normálne, to ostatní sú, podľa nej, šialenci.
Autor sa zameral v prvom rade na vnútorný svet postáv, príbeh je v tomto prípade len akási nevyhnutná kulisa. Mimoriadne silný zážitok, Jauffret vám dá skutočne zabrať. No aj keď budete takí zhrození, že to budete mať chuť po pár stranách zabaliť, bojujte až do konca. Aj napriek skromnému počtu strán, ktorý tento román obsahuje, budete mať pocit, že ste práve dobehli nekonečne dlhý čitateľský maratón, oplatí sa zotrvať až do konca. Pretože toto je naozaj rana ako hrom.