ANNA:
"Čítam od svojich piatich rokov. Samozrejme z rovnakého dôvodu, z akého čítajú všetky deti závislé od čítania: únik z reality. Veď prosím vás: kto by odtiaľto nechcel utiecť? Keď sedím v knižnici za hradbou kníh, som šťastná a nie taká sama. Som fakt úplne bez seba, keď nájdem nejakú novú skvelú knihu. Znie to suchopárne, ale je to pravda." (s.12).
MAX:
"Poviem vám, čo by som raz chcel: byť dospelý a žiť v nejakej priateľskej krajine v byte plnom kníh a peknej hudby. Pokojne aj s peknou ženou, ktorá sedí na vozíčku a keď mi niečo hovorí, nakláňa hlavu.
Musím sa priznať, že sa väčšinou cítim dosť osamelo." (s.26).
Poetický názov tohto útleho románu je mierne zavádzajúci. Hlavnými postavami príbehu sú dvaja trinásťroční tínedžeri Anna a Max. Vyrastajú vo východnom Nemecku v šedi socializmu. Anna uniká pred neutešenou realitou čítaním kníh a snívaním o ďalekých krajinách. Jej vysneným štátom je Holandsko, ktoré si až príliš idealizuje. Každý deň tŕpne či sa jej mama opäť neopije a nebude jej zase raz robiť hanbu pred celým mestom. Otec si po rozvode založil novú rodinu a stretnutia s Annou sú pre obe strany dosť trápne. Preto sa im radšej vyhýbajú.
Max sa, podobne ako Anna, veľmi rád ponára do sveta kníh a vymyslených príbehov. Mama zomrela keď bol ešte malý, takže má na ňu len hmlisté spomienky a jeho otec pracuje ako policajt. Otec so synom si však nedokážu nájsť k sebe cestu a tak poväčšine mlčia. Max je utiahnutý, sníva o lepšom svete, ktorý sa nachádza niekde ďaleko na opačnej strane železnej opony...
Šťastná náhoda spojí Annu s Maxom dohromady a naplánujú spoločný útek. Cez Poľsko, Československo, Maďarsko a Rumunsko sa dostávajú až k Čiernemu moru, kde sa pokúsia načierno nalodiť na jeden z kontajnerov, ktoré smerujú do Turecka.
Cestou po strednej a východnej Európe stretávajú viacero zaujímavých ľudí a spoznávajú miestnu kultúru, zvyky a tradície. Road -movie po východnom bloku nie je len romantickým putovaním, ale neraz aj bojom o holý život. Dosiahnu Max a Anna svoj vytúžený cieľ alebo celé dobrodružstvo uviazne niekde na pol ceste?
Zaujímavá knižka, ktorá na necelých stodvadsiatich stranách ponúkne celkom príjemný čitateľský zážitok. Písaná je denníkovou formou, pričom príbeh sledujeme z pohľadu oboch hlavných postáv. Prostredím a celkovou atmosférou mi román pripomína dnes už kultové dielo My deti zo stanice ZOO. Nie je však natoľko depresívne. Obe postavy pôsobia na svoj vek vyspelým dojmom. Aj vďaka tomu sa čitateľ dokáže bez problémov vcítiť do ich myslenia a konania. Nie som zástanca otvorených koncov, lebo často krát pôsobia umelo a vykalkulovane, no v tomto prípade autorka spravila veľmi dobré rozhodnutie.
Príbeh, prostredie aj postavy sú uveriteľné, ibaže románu chýba viacej originality a nejaké hlbšie posolstvo. Inak veľmi príjemné čítanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára