"Zrudnost sovětské "jurisprudence" vedla k neuvěřitelně groteskním situacím. Estrádní židovský kupletista Žorž Leon byl vězněn za... antisemitizmus. V repertoáru měl oděské židovské písničky, které zpíval s príslušným akcentem. Komusi z mocných se to nelíbilo a Žorž Leon byl odeslán na Solovky, ale tady, v táborovém divadle úspěšně zpíval stejné písně za potlesku nejenom velitelu tábora, ale i pána nejvyššího, který sem přijel jako člen výboru OGPU, Gleba Bokého.
Bratr bolševického publicisty a spisovatele Viktora Šklovského, Vladimír, do sebe zahloubaný filozof, jemuž byla politika absolutně cizí, byl přítelem pravoslavného kněze, který si u nej uschoval kříž a kalich určený k "zabavení." Vyšlo to najevo a žid Šklovskij byl odsouzen jako oddaný stoupenec patriarchy Tichona a pravoslavný pánbíčkář.
Carský a později rudoarmějský dustojník V. Mylnikov dostal deset let v kauze "spiknutí Preobraženského pluku", i když znal jediného preobražence -poručíka Viskovského, který stejně jako on studoval na Třetím moskovském gymnáziu a s nímž se od té doby nikdy neviděl." (s.43)
Boris Nikolajevič Širjajev, autor tejto autobiografickej knihy, strávil na Soloveckých ostrovoch sedem dlhých rokov. Bol jednou z prvých obetí stalinistických čistiek a na vlastnej koži zažil koncentračný tábor, ktorý o pár rokov ešte "zdokonalil" nacistický režim.
Širajev si všíma nielen život v tábore, ale aj jednotlivých väzňov. Zaujímavú filozoficko -náboženskú úvahu vedie s právoslavým kňazom, so sudcom, so staršou barónkou, ktorá trpí za svoj buržoázny pôvod a ostatné väzenkyne jej to dajú poriadne "vyžrať", ale aj s jedným z obyvateľov zapadnutej dediny Ureň, do ktorej prišli súdruhovia v mene Lenina zavádzať komunizmus. Mimochodom neskutočne tragikomická situácia, ktorá snáď ani nemohla byť skutočná. Žiaľ bola.
Napriek katastrofálnym podmienkam, aké v gulagu panovali, väzni viedli v rámci možností relatívne bohatý kultúrny a spoločenský život (vydávanie časopisov a novín, divadelné predstavenia a ďalšie kultúrno- spoločenské podujatia). Nič to však nemení na katastrofálnych podmienkach, ktoré v tábore v tom čase vládli (choroby, hlad, otrocká práca).
Širjajev napokon prežil útrapy väzenia a po prepustení sa venoval najmä publicistickej činnosti. Jeho odpor k vlastnej krajine a pocit sklamania ho dohnal k tomu, že počas 2. svetovej vojny pôsobil v profašisticky orientovaných novinách a tajne dúfal, že nacisti vojnu napokon predsa len vyhrajú. Po roku 1945 ušiel do Talianska, v ktorom prežil zvyšok života.
Nie je na mne, aby som hodnotil autorov postoj k vlastnej krajine, v každom prípade priniesol dôležité svedectvo z koncentračného tábora zo začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia. Nie je to dych berúci príbeh, je to však skvelý dokument, ktorý využíva prvky beletrie. Čítajme a nezabúdajme. Lebo zabúdať je v niektorých prípadoch nebezpečné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára