"-Kde sa stratila tvoja hĺbka, Milan? Len spí...-
Možno by si mal zase prečítať dennú tlač, aby sa mal na chvíľku o čom rozprávať..vonku s priateľmi.
A možno by mal zase na sebe začať pracovať. Dokáže to? Alebo zostane navždy uzavretý v týchto vetách?" (s.80).
Priznám sa, že keď som chodil na vysokú školu, písal som podobné poviedky, aké obsahuje Kališova zbierka Rozdrásané duše. Väčšina hrdinov boli outsideri, ktorí denne nasávali, pre svoje okolie ostali nepochopenými, snažili sa písať poéziu alebo prózu, neúspešne študovali na univerzite, utápali sa v samote. V tom čase mi táto tvorba bola veľmi blízka, hltal som beatnikov aj Bukowskeho. Nerozumel som tomu, prečo ostatní nemajú veľkú chuť čítať moju tvorbu, ktorá väčšinou končila tragicky. Atmosféra bola od začiatku výrazne ponurá. No ja som mal pocit, že svet okolo mňa je prevažne takýto. Dnes som už o niečo starší a mám rád trošku iný druh literatúry. Jasné, že na Bukowskeho a beatnikov nedám dopustiť ani dnes, ale potrebujem nasávať aj pozitívnejšiu literatúru.
Kališove poviedky neprinášajú v podstate nič nové. Prvé dve poviedky majú podobných hrdinov. Milan a Róbert sú outsideri, ktorí napriek inteligencii s ťažkosťami študujú na vysokej škole. Majú problémy s alkoholom a drogami. Ich psychika je plná rozporov. Okrem toho majú slabosť na pekné ženy. Až tretia poviedka pod názvom ECB je aspoň trochu zaujímavá. Hlavným hrdinom je muž, ktorý je veľmi bohatý a má zvláštnu úchylku. Vzrušuje ho, keď na verejnosti znásilní ženu, na ktorú ukáže prstom. Zakaždým mu to vďaka peňažnej kompenzácii prejde, no jedného dňa...
Poviedka Omyl je napísaná v druhej osobe jednotného čísla, čo som nikdy nemal rád. Pripadá mi to také machovské. Poslednú poviedku pod názvom Život nie je samozrejmý som dočítal len so sebazaprením.
Je paradoxné, že pred nejakými desiatimi rokmi by táto zbierka poviedok vo mne zanechala silný dojem, zatiaľ čo dnes ide úplne mimo mňa. Buď som dospel alebo sa mi medzičasom zmenil čitateľský vkus. A možno oboje. Netuším. Myslím si, že dospievajúci čitateľ by so mnou nesúhlasil, ale ja to momentálne cítim takto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára