"V podstate v každej krajine tvrdili zhodne to isté. Doma na Slovensku je predstava cestovania v akejkoľvek krajine, až na Slovensko samotné, pomerne nebezpečná. Dobre, no ešte prejsť to Maďarsko alebo Rumunsko bude v pohode. Ale Turecko? Tam sú moslimovia, je to iná kultúra. Ani nevieš, čo tam zješ alebo akého blázna stretneš počas stopovania. Turci sa týmto slovám čudovali. Veď v Turecku je bezpečne. Aj keď, vieš čo? Ten východ Turecka, Kurdistan, tam je to už iné. Tí Kurdi sú nevyspytateľní a možno ťa predajú na orgány. Z Kurdov sa vykľula jedna z najzaujímavejších mentalít, akú som po ceste stretol. Aj oni ma však začali odhovárať od Iránu. Vieš čo, ten Irán, to sú šiiti, iná atmosféra krajiny, iné zmýšľanie. Chápeš, Emil? Návšteva Iránu pritom dopadla nad očakávania pozitívne a z tejto krajiny som si odniesol silné spomienky zo stretnutí s miestnymi. Ale ani Iránci netvorili výnimku. Z Afganistanu vytvorili zónu, do ktorej sa nechodí. Lebo vojna, lebo teroristi, lebo drogové gangy, lebo, lebo... Mnohé krajiny sú v našich hlavách omnoho nebezpečnejšie, než v skutočnosti sú. Aj keď v žiadnom prípade Afganistan nechcem podceňovať. Chcem len zdôrazniť, že panika z okamžitej smrti po vstupe do tejto krajiny je prehnaná." (s.118).
Odporúčam prečítať si fiktívny rozhovor vykresľujúci zahraničného turistu, ktorý si zaumienil cestovať na Slovensko. Je nielen vtipný, ale do veľkej miery aj pravdivý. (s.119 -122).
V prvom rade chcem povedať, že úprimne obdivujem odvahu Tomáša Vilčeka, ktorý sa sám vydal na cestu okolo sveta trvajúcu celý jeden rok. Vstúpil na päť kontinentov a navštívil mnoho krajín ( Turecko, Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Afganistan, Indiu, Nepál Thajsko, Kambodžu, Malajziu, Austráliu, Nový Zéland, Peru, Bolíviu, Brazíliu, Paraguay, Pobrežie Slonoviny, Mali, Mauritániu a Maroko).
Viaceré názory mladého vyštudovaného právnika a vášnivého cestovateľa sú mi sympatické a blízke mojim hodnotám a zmýšľaniu. Kniha je obohatená o mnoho farebných fotografií z exotických krajín. No čo sa týka hovoreného slova, knihe chýba povestný "filanovský" humor a nadhľad. Filan vďaka svojmu rozprávačskému majstrovstvu dokáže aj z priemerného cestovateľského zážitku spraviť nezabudnuteľnú príhodu. Prípadne výnimočná hra s emóciami, akú dokáže rozohrať slovinský novinár Vujity Tvrtko. Bez toho pôsobí Vilčekova kniha ako priemerný cestovateľský dokument, hoci nepochybujem, že autor zažil na svojich cestách veľa zaujímavého. Nechcem tvrdiť, že Bláznivá cesta okolo sveta je vyslovene nevydarenou knihou, skôr premrhanou šancou, ktorá sa dala využiť oveľa lepšie.
Zo Slovenska som dostopoval až do Iránu. Musím však priznať, cesta nebola úplne zadarmo. Autobus zo Starej Ľubovne do Košíc stál päť eur." (s.39).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára