sobota 9. decembra 2017

RECENZIA: Nicolas D Estienne D Orves - Siroty zla (Ikar, 2009)

HODNOTENIE: ***
  
"Okraje škatule boli skrvavené. 
- Čerstvo odseknuté, - povedala som si.
Kosť s kontaktom vzduchu  zosivela a mäso sfádnelo.
S Vidkunom sme boli ohromení. Obaja sme nespúšťali oči zo škatule, a neodvážili sa nahlas opýtať: - Koho je to ruka? -
Je Clémentova?" (s.418). 



Rok 1995, Nemecko: 
Anais Choudayová je mladá francúzska novinárka, ktorá dostane od svojského chlapíka, zberateľa artefaktov, Vidkuna Vennera (Martina Schwolla), posadnutého nacizmom, ponuku 100 000 dolárov, v prípade, že mu pomôže s prípadom štvornásobnej vraždy a s napísaním knihy.
" - V máji 1995 v ten istý deň na štyroch rozličných miestach nemecká polícia objavila štyri mŕtvoly. 
   - Obete vraždy? -
   - Nie, - ostro namietol FLK, - samovraždy... -
   - Spôsob, akým vyslovil to slovo, by mu závidela i samá smrť! - " (s.19).

Anais napokon prikývne na ponuku a pustí sa do pátrania. Jej priateľ Clément Bodekian nie je jej rozhodnutím nadšený. Navyše, keď sa začnú diať v ich okolí zvláštne veci. Po celom Nemecku začnú miznúť deti a polícia nachádza viacero spálených a obesených tiel. Dej sa odohráva v troch časových rovinách. Okrem deväťdesiatych rokoch, aj v roku 1987, kedy komisár Gilles Chauvier (Gilles Ballaran) začne vyšetrovať vraždu neznámej ženy. Zohavené telo našli poľovníci neďaleko obce pod zámkom. Potom sa vraciame na začiatok druhej svetovej vojny, do roku 1939, na nórsky ostrov Halgadom, na ktorom sa nacisti snažia vytvoriť nadčloveka. Celý projekt financuje miliardár Nathaniel Korb so svojimi štyrmi pomocníkmi - bratmi Svenovcami a hlavným vykonávateľom, Otto Rahnom (Claude Jos).
Všetky tieto udalosti spísala Marsolaine Papillonová, ktorá sa vďaka svojim románom stala jednou z najslávnejších spisovateliek. O jej súkromí však nikto nič nevie. Potom tu máme ešte istého novinára menom David Guizet, ktorý skrýva veľké tajomstvo, no už viac ako dvadsať rokov sa schováva pred svetom v kláštore a s nikým nekomunikuje. Je načase, aby konečne prehovoril...

Román je písaný v štýle Dana Browna. Neustále sa v ňom niečo deje, čo udržiava čitateľa v napätí a drží ho v pozornosti. Je fajn, že autor dej poriadne zamotal, no časom je to na škodu. Niektoré súvislosti už totiž pôsobia dosť nereálne a mám pocit, že sa v tom stráca aj samotný D Orves. Pokiaľ ide o postavy, paradoxne tie hlavné sú vykreslené o dosť slabšie ako vedľajšie. Nejako som si nedokázal nájsť cestu k Anais ani ku Clémentovi, oveľa viac ma zaujal Otto Rahn (Claude Jos) alebo Gilles Chauvier (Gilles Ballaran). Okrem toho sa v románe stretneme sa aj s ďalšími známymi historickými osobnosťami: Rudolfom Hessom, Heinrichom Himmlerom, atď. Samotný záver bol pre mňa dosť prekvapujúci, aj keď ma úplne neodrovnal. Celkovo vydarený thriller, ktorí poteší najmä tých, čo majú radi akciu, napätie, zápletku a konšpiračné teórie. 
   
   






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára