" - Vojde kôň do baru a objedná si pri bare jeden čapovaný Goldstar. Barman mu ho podá, kôň ho vypije a pýta si pohár whisky. Vypije aj whisky a požiada o pohárik araku. Vypije arak. Štamperlík vodky a pivo... - Šofér mi tu rozpráva tisíc a jednu noc a ja mu chcem iba uniknúť, hlava mi drnčí na okienku a uprostred tých otrasov zrazu počujem akýsi hlas z diaľky, z púšte, ťažko povedať, čo to presne je, ale znie to trochu ako jedna pesnička, ktorú mi spievala mama, keď som bol malý." (s.130).
Sledujeme záznam akéhosi divadelného predstavenia, v ktorom sa toho deje veľa a zároveň nič. Čudné postavy, v podstate nijaký príbeh a sem - tam pokus o humor: "Poznáte ten o žene, čo trpí smrteľnou chorobou, ktorú radšej nebudeme menovať, aby sme jej nerobili skrytú reklamu? Otvorí náruč do širokého objatia, celý sa rozžiari radosťou. Žena vraví svojmu mužovi: - Mala som sen, že keď budeme mať análny sex, tak sa uzdravím. - Nepočuli ste ho? Kde to žijete? Počúvajte dobre. Manželovi sa to zdá trochu divné, ale čo by človek nespravil pre uzdravenie svojej ženy. Dobre, idú v noci do postele, urobia to do zadku, raz - dva, a zaspia. Ráno manžel vstane, hmatá na jej strane postele - prázdna! Vyskočí na nohy, presvedčený, že to je koniec, ale odrazu ju začuje spievať v kuchyni. Dobehne do kuchyne a jeho žena tam stojí, pripravuje šalát, usmieva sa naňho, vyzerá bombasticky. - Počúvaj, čo sa stalo, - vraví mu. - Spala som výborne, zobudila som sa dosť skoro, zrazu som sa cítila naozaj veľmi dobre, išla som do nemocnice, urobili mi testy, rontgen a povedali mi, že som sa uzdravila! Som zázrak medicíny! - Manžel si to vypočuje a prepukne v hrozný plač. - Prečo p- lačeš? - pýta sa ona - ty nemáš radosť, že som zdravá? - Mám radosť, mám veľkú radosť, - vraví jej so slzami v očiach, - len myslím na to, že som mohol zachrániť aj mamu.-" (s.130).
Netuším, čo chcel autor týmto románom povedať. Mne sa kniha nezdala ani vtipná, ani ničím zaujímavá: "- Smrť, urob mi dieťa - reve a poskakuje ako džin vypustený z fľaše, tečie z neho pot a tvár mu horí, a publikum ako ozvena opakuje výkriky a smiech a on kričí: - Smrť, smrť, vyhrala si, niet nad teba, vezmi nás k sebe, dovoľ nám pridať sa k väčšine! -" (s.68).
David Grossman sa u nás zapísal predovšetkým románom, ktorý vyšiel pod názvom Žena, ktorá uteká pred správou (vyšla v roku 2011).
Na záver jediná otázka k románu Vojde kôň do baru. Čo tým chcel autor povedať?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára