" - Ten muž, - nadhodila, - ten vysoký, ktorému som vzala ten batoh mi hovoril, že v Bulharsku sa môže stať hocičo. -
Bobby hľadel dopredu.
- Áno, - prikývol, - no všeličo sa aj nestane. Na rozdiel od vysokého muža sa však usmieval." (s.89).
Podobne ako pri predchádzajúcom autorkinom románe Zlodeji labutí, aj v Krajine tieňov sa prelínajú súbežne dva príbehy. Jeden sa odohráva v súčasnosti a jeho hrdinkou je Alexandra Boydová, rodená Američanka, ktorá prichádza do Sofie, kde jej v Centrálnom anglickom inštitúte ponúknu miesto učiteľky..Alexandra sa ešte stále nedokázala zmieriť so zmiznutím svojho brata Jacka. Keď mal Jack šestnásť rokov, Alex, mama a otec boli na rodinnom výlete, na ktorom si Alexin brat niekam nečakane odbehol a odvtedy ho nikto viac nevidel.
Alex sa nestihne v hlavnom meste Bulharska po prílete na letisko ani poriadne porozhliadať, keď natrafí na trojicu neznámych ľudí. Dvaja z nich vyzerajú ako starček so starenkou a ten tretí je mierne prešedivený. Keď odídu taxíkom preč, Alex zistí, že má pod pazuchou batoh, ktorý jej nepatrí. Keď doň nahliadne, zistí, že sa v ňom nachádza urna s pozostatkami neznámeho človeka. Alex premýšľa, čo urobí. O ľuďoch z taxíku nemá žiadne informácie, no obsah batohu si nechať nemôže. Našťastie narazí na veľmi ochotného taxikára Bobbyho Asparuha, ktorý jej prisľúbi pomoc. Neskôr vyjde najavo, že Bobby je známy bulharský básnik, ktorý kedysi spolupracoval s políciou. A tak sa spoločne pustia do pátrania...
Druhý príbeh nás vráti do obdobia druhej svetovej vojny. Jeho hrdinom je geniálny bulharský huslista Stojan Lazarov, ktorý isté obdobie študoval vo Viedni a po čase sa vracia naspäť do Sofie, kde sa zamiluje do mladého dievčaťa menom Vera. Pred koncom vojny sa aj s požehnaním Veriných rodičov vezmú a Stojan naplno rozvíja svoju hudobnú kariéru. Lenže jedného dňa je svedkom niečoho, čo nemal nikdy uvidieť a v dôsledku tejto udalosti je socialistickým režimom, ktorý v päťdesiatych rokoch v Bulharsku aj s požehnaním Sovietskeho zväzu naplno prekvitá, deportovaný do pracovného tábora. Kruté podmienky, ktoré v tábore panujú, ho takmer pripravia o život. Navyše sa tam zoznámi s istým mužom menom Kurilkov, ktorý sa v krutosti priam vyžíva a tento muž mu ešte v budúcnosti neraz skomplikuje život. Keď sa po Stalinovej smrti atmosféra v krajine konečne uvoľní, Stojan sa vracia naspäť k rodine. Vera medzičasom porodila inému mužovi syna a už sa zmierila so smrťou svojho manžela, o ktorej jej klamala tajná polícia. Stojan napokon uznal syna, ktorý dostal meno Neven, za svojho, a v tomto duchu ho s Verou aj vychovávali. Ako roky plynuli, Stojan postupne zabúdal na minulosť. Lenže minulosť nezabudla na neho. A tak sa na scéne opäť objavujú známe tváre a mená, ktoré by bývalý geniálny huslista najradšej vymazal z pamäte.
Oba príbehy napokon vytvoria jednoliaty celok a logicky do seba zapadnú. Krajina tieňov sú takým pohodovým, oddychovým románom, ktorého najväčšou prednosťou je výborná atmosféra. Reálie súčasného aj minulého hlavného mesta Bulharska sú podané veľmi atraktívne. Príbehu však chýba väčšie napätie a viacej prekvapivých momentov. Všetko plynie podľa nejakej vopred vytýčenej šablóny a občas je to na škodu. Najvýraznejšou postavou románu je Stojan Lazarov, ostatní hrdinovia nevybočujú z priemeru, pokiaľ ide o vykreslenie ich charakterových vlastností. Kostovová by sa mohla vyhnúť patetickým momentom, ktoré sú skôr na škodu než by vyvolali v čitateľovi skutočné emócie. Ako celok však kniha môže byť. Pokiaľ vám postačí priemerný príbeh s výbornou atmosférou mesta, potom určite nebudete sklamaní. V prípade, že čakáte náročnejšie intelektuálne uspokojenie, potom skúste staviť na iný typ literatúry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára