HODNOTENIE: **** KNIHA MESIACA DECEMBER
"Pripomeniem si, že keď sa zle vyspím, spláchnem to zo seba savom. Že je 6 hodín 41 minút. Že mám náladu pod psa. Užasnuto hľadím na množstvo ľudí. Aj na časté odchody vlakov. Akoby polovica mesta cestovala každý deň do Paríža za prácou.
Vlastne je to možné.
Vlak prichádza - nemešká. Tým lepšie.
To by ma naštvalo." (s.12).
6.41 je čas, kedy nasadajú do toho istého vlaku Cécile Duffautová a Philippe Leduc, ktorí pred 27 rokmi, ako študenti vysokej školy, strávili tri alebo štyri nádherné vášnivé mesiace, kým sa Phileppeovou vinou nerozišli. Vtedy mali skvelých dvadsať, teraz sa obaja blížia k päťdesiatke. Pred 27 rokmi bol Philippe neodolateľný fešák, po ktorom túžilo každé dievča na univerzite. A on si túto náklonnosť užíval. Cécile bola v tom čase šedá myška, ktorá nebola vyslovene škaredá, ale ani neoslňovala miestnosť do ktorej vošla. Na druhej strane sršala vtipom, inteligenciou, sarkazmom, čo Philippeho v tom čase očarilo. Teraz sa úlohy vymenili. Philippe je ten ošumelý zarastený chlap so začínajúcou plešinou a tvoriacim sa pivným bruchom. Už mu vyhasla aj tá iskra v očiach, ktorá vyvolávala dojem šarmantného chlapca. Je rozvedený, manželka Christine si našla zaujímavejšieho partnera a tak mu ostali len dve deti. Dcéra Manon a syn Loic. Philippe už dvadsať rokov pracuje ako predajca elektroniky, hoci mal v živote na viac. Vlakom cestuje za svojim jediným priateľom, Mathieuom Cochém, druhotriednym hercom, ktorý zomiera na rakovinu.
Cécile je v živote úspešná. Po fyzickej stránke vyzerá úžasne, pripomína manažérku veľkej spoločnosti, nosí luxusné značky, prvotriedne sa oblieka. S manželom Jeromeom, s ktorým majú harmonický vzťah, vychovávajú dospievajúcu dcéru Valentine. Cécile vedie úspešnú firmu, ktorá sa špecializuje na bioestetiku. Vlakom cestuje na obchodné stretnutie. Vozne sú plné. Asi to tak osud chcel, že jediné voľné miesto sa nachádza práve vedľa nej. Philippe podíde bližšie a nesmelo ju požiada o dovolenie prisadnúť si. Osud im dal druhú šancu. Nechajú svoje životy plynúť ako doteraz alebo to predsa len risknú? Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie. Oplatí sa však ísť do niečoho, čo sa môže opäť pokaziť? Uvidíme...
"Dívam sa na asi tridsaťročnú ženu s unavenou tvárou sediacou o kúsok ďalej vo vozni. Na kolenách jej spí dieťa.
Áno.
Pubertiak pokyvuje hlavou v rytme hudby, ktorú ostatní cestujúci nepočujú, ale jemu búši do uší.
Áno.
Starý muž, ktorý pohybuje perami pri čítaní časopisu o živote boháčov a celebrít.
Áno.
A my dvaja vedľa seba sme mohli byť dvojica. Hrať hru.
Nie som si však istý, či Cécile Duffautivá je z tých. Spoznala ma. Nechce sa so mnou zhovárať. Má pravdu." (s.134).
Veľmi príjemný príbeh s nádychom francúzskeho šarmu pripomínajúci diela výborného spisovateľa Davida Foenkinosa (Naše rozchody, Nežnosťa Hlavu v oblakoch) a Kuderove Smiešne lásky. Výborná práca s emóciami, charizmatické postavy, veľmi dobré vnútorné monológy a skvelý záver. Túto knižku som si skutočne vychutnal. Škoda, že som ju nečítal niekde vo vlaku, mohlo to byť ešte o niečo autentickejšie. Aj keď s niektorými vozňami slovenských železníc je to skôr horor ako na romantika.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára