"Naťukám svoje heslo: NEZNASAMJOSHA@NAVZDY. Všetky moje predchádzajúce heslá nejako súviseli s tým, ako veľmi nenávidím Joshuu. Navždy. Stavím sa, že jeho heslo je NeznasamLucinduNavzdy." (s.8).
Lucy Huttonová pracuje v súkromnom knižnom vydavateľstve Bexley & Gamin. Jej šéfkou je Helene Pascalová, ktorá každého oslovuje "miláčik." Lucy pracuje v jednej kancelárii s Joshuom Templemanom, vysokým fešákom, ktorý pochádza z lekárskej rodiny. Joshuovým šéfom je maličký plešatý pán menom Richard Bexley, ktorý si zvykne každé poobedie vo svojej kancelárii pár minút zdriemnuť. Vzťah Lucy a Joshuu je založený na protipóle lásky a nenávisti. Hoci sa tvária, že jeden druhého neznášajú, od začiatku je jasné, že to medzi nimi iskrí. Lucy má rodičov, ktorí pracujú na farme, na ktorej pestujú jahody. Práca vo vydavateľstve je jej splneným snom. Najradšej nosí retro oblečenie a každú chvíľu niečo vyjedá zo zásuvky, aby nezomrela od hladu. A meria len stopäťdesiat centimetrov. Zato Joshua má takmer dva metre, oblieka sa veľmi elegantne, každý deň nosí iný odtieň košele. Je čiernou ovcou rodiny, lebo všetci v jeho okolí sú vyštudovaní lekári, iba on je "len" akýsi asistent v nejakej "smiešnej" firmičke. Na svojom pracovnom stole má vždy dokonalý poriadok. Už tak (naoko) napätý vzťah Lucy a Joshuu sa ešte viacej vyhrotí, keď sa náhodou uvoľní pozícia vedúceho oddelenia a voľné miesto má šancu získať jeden z nich...
Celý príbeh je v podstate vystavaný na vzťahu láska - nenávisť, čo funguje možno prvých 20 - 30 strán, no pokiaľ si autorka myslí, že takáto zápletka potiahne 360 stranový román, je na veľkom omyle. To by musel byť príbeh dokonale vypointovaný, s dokonalými dialógmi a vtipnými hláškami (a hlavne aspoň trochu inteligentnými), čo v diele Hra na lásku a nenávisť, až na výnimky, absentuje. Je tu síce niekoľko vydarených momentov (najmä v prvej časti románu), ale to je na 360 stranový román veľmi málo.. Napríklad, keď si Joshua uťahuje z nízkej postavy svojej kolegyne a "úhlavnej nepriateľky": "- Keď budem tvoj šéf, zavediem firemný predpis týkajúci sa pravidiel obliekania. Tým tvojim čudným retro kostýmom konečne odzvoní. Už som si v katalógu zakrúžkoval, čo sa bude nosiť. Voľné sivé šaty. - Odmlčí sa, aby dodal slovám dôraz. - Z polyesteru. Sú po kolená, takže tebe budú siahať po členky. - " (s.48).
Alebo keď si vytočená Lucy sadá k počítaču a začne ťukať do klávesnice: "Naťukám nové heslo, lebo platnosť predchádzajúceho už vypršala. SKAP - JOSH - SKAP! - Tú prácu získam ja, nie ty. -" (s.61). Lucy hodí jeden originálny kompliment svojmu "milovanému" kolegovi počas firemného paintballového turnaja, keď majú všetci súťažiaci povinne oblečenú obtiahnutú kombinézu: "Ani v helme neviem prečo nevyzerá hlúpo. Jeho ruky v rukaviciach pôsobia tak mocne, že by hádam prerazili aj tehlový múr. Mali by ho zmenšiť a predávať v hračkárstvach násilníckym malým chlapcom." (s.102).
Myslím, že tento román zhrniem dosť rýchlo. Veľmi plytký príbeh s ľahko predvídateľným záverom, nesympatické postavy, precukrené dialógy (ešte raz budem niekde počuť oslovenie "Piškótka") tak ma asi napne. Niekoľko vtipných hlášok túto potápajúcu sa loď nezachráni. Jedným slovom otrasné. Celé zle. Nedá sa nad tým ani poriadne zasmiať, ani si poplakať. Brrr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára