" - Prechádzaš ôsmimi horami. -
- Osmimi horami?
Muž zobral paličku, ktorou na zemi načrtol kruh. Vydaril sa mu skvele, očividne bol zvyknutý kresliť. Potom vnútri kruhu nakreslil priemer a následne druhý kolmo na prvý a potom tretí a štvrtý pozdĺž osi, čím získal kruh s ôsmimi lúčmi. Pomyslel som si, že pri kreslení takého obrazca by som asi začal od kríža, no pre Ázijčanov bolo typické začať od kruhu.
- Videl si už niekedy takýto nákres? - opýtal sa ma.
- Áno, - odpovedal som. V kruhoch mandaly. -
- Presne, - súhlasil. - My hovoríme, že uprostred sveta je veľmi vysoká hora, Meru. Okolo Meru je osem hôr a osem morí. Toto je náš svet. -
Keď dohovoril, načrtol mimo kruhu malý kopček na každý cíp a potom malú vlnku medzi jedným a druhým vrcholčekom. Osem hôr a osem morí. Nakoniec urobil okolo stredu kruhu veniec a ja som si pomyslel, že ním mohol byť zasnežený vrchol Meru. Chvíľu hodnotil svoju prácu a sklonil hlavu, akoby to bol obrázok, ktorý už nakreslil tisíckrát, ale v poslednom čase trochu vyšiel z cviku. Predsa len zapichol paličku do stredu a zvolal: - No povedz, naučí sa viac ten, čo si dá okruh ôsmimi horami, alebo ten, čo dosiahol vrchol Meru? - " (s.170).
Prenesieme sa do osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, do talianskych hôr. Bruno Guglielmina je malým chlapcom a prázdniny trávi spoločne s rodičmi ďaleko od civilizácie, tam kde sa zastavil čas. V maličkej obci Grana. Jeho mama pracuje ako zdravotná asistentka a otec robí v chemickej továrni. Obaja milujú hory a túto lásku preniesli aj na svojho syna Bruna. Bruno je po otcovi skôr samotár a ťažko nadväzuje kontakty s inými ľuďmi. Mnoho dní trávia ako otec a syn, vysoko v horách. Jedného dňa sa Bruno zoznámi s chalanom vo svojom veku Pietrom Guastim. Pietro pochádza z viacerých súrodencov, aj preto na neho doma nemajú čas. Zatiaľ čo Bruno je chlapec z mesta, so všetkým čo k tomu patrí, Pietro je syn sedliaka. Pomáha otcovi pásť kravy, asistuje mu pri výrobe syrov a často len tak zadumane hľadí pred seba a premýšľa. Z Bruna a Pietra sa stanú najlepší priatelia. Trávia spolu takmer každú voľnú chvíľu. Buď behajú po lúkach, objavujú staré zbúrané chaty a mlyny, alebo lezú s Brunovým otcom po horách. Takto strávia spoločne asi štyri dlhé nezabudnuteľné letá. Potom sa ich cesty načas rozídu. Bruno skončí strednú školu a odchádza na univerzitu do Turína. Lenže štúdium zanechá už po prvom semestri a chvíľu sa živí nakrúcaním dokumentárnych filmov. Pietro si zarába ako murár. Skomplikujú sa aj otcovsko - synovské vzťahy. Brunov otec je sklamaný, že jeho syn zanechal štúdium a stal sa z neho tulák bez budúcnosti. Keď má Bruno 31 rokov, otec zomrie na infarkt. V závete mu zanechá schátranú horskú chatu na mieste, na ktorom kedysi ako rodina strávili nezabudnuteľné letá. V Grane. Bruno sa tak po dlhých rokoch opäť stretáva so svojim najlepším priateľom z detstva - Pietrom a spoločne sa pustia do prestavby dedičstva po otcovi. Obaja si spoločné chvíle uprostred prírody nádherne užívajú. Zhruba o štyri mesiace je všetko pripravené na bývanie. Na vynovenú chatu sa príde pozrieť aj Brunova matka, ktorá je prestavbou očarená. Bruno si po čase nasťahuje do chaty priateľku Laru, no s Pietrom sa ešte predtým dohodnú, že chata bude navždy domovom ich oboch, keďže spoločne pracovali na jej zveľadení. Bruno je veľmi nestály. Platí to nielen o práci, ale aj o vzťahoch a o zotrvaní na jednom mieste. A tak sa s Larou po čase rozídu. Ona však neostáva dlho sama. Zamiluje sa do Brunovho najlepšieho priateľa Pietra a začnú spolu nielen žiť, ale aj podnikať. Bruno odchádza do Nepálu. Pietro a Lara podnikajú vo výrobe syra a produkcii ďalších mliečnych výrobkov a po čase sa im narodí dcéra Anita. Bruno sa z času - načas vracia do Grany, no po pár dňoch si zase zbalí batoh a odcestuje do Nepálu, ktorý dokáže aspoň čiastočne uspokojiť jeho nepokojnú povahu. Jedného dňa stretáva Laru. Dozvie sa, že odišla aj s dcérou späť k mame, lebo Pietro skrachoval a už nedokážu nájsť k sebe cestu. Bruno vie, že jeho najlepší priateľ ho teraz veľmi potrebuje. A tak trávia spoločné chvíle vo svojej chate v Grane. Pietro si nechá narásť vlasy a aj brada mu už medzičasom stihla mierne osivieť. Poprosí Bruna o dovolenie ostať v ich spoločnej chate, keďže prišiel o všetko a nemá sa kam vrátiť. Bruno s tým nemá najmenší problém. Opäť sa vracia do Nepálu, aby dokončil najnovší dokument o horolezcoch. Tam ho zastihne správa, že v Grane padla obrovská lavína, ktorá zmietla všetko, čo jej stálo v ceste. Bruno má z tej správy veľmi zlý pocit. Okamžite si zbalí pár najnutnejších vecí a sadá do prvého lietadla, aby sa dozvedel viac...
" - Ak niekto ide do hôr, tak preto, že dolu ho nenechajú na pokoji.-
- A kto je tam dolu? -
- Remeselníci. Vojská. Kňazi. Vedúci úsekov. Rôzne. -
Tón jeho odpovede nebol úplne vážny." (s.41).
Nádherný príbeh, ktorý atmosférou pripomína filmy Bella a Sebastián alebo Kráľov hôr a charakterom a kulisou zase slovenskú klasiku Medená veža, prípadne Orlie pierko. Bruno je povahovo podobný Cristopherovi McCadlessovi, dnes už v podstate kultovému hrdinovi z filmu Návrat do divočiny.
Magický opis prírody, plynulý dej, ktorý síce nemá nejaké dramatické momenty a trošku pomalšie sa rozbieha, ale to vôbec neprekáža, lebo všetko bez problémov vyvážia krásne postavy, hlboké myšlienky, výsledkom čoho je úchvatný čitateľský zážitok.
Sám autor románu trávi veľkú časť roka v talianskych horách na osamelej chate, a je to z príbehu cítiť. Rovnako chválim aj grafickú podobu románu. Všetko do seba krásne zapadá a my sa z toho môžeme len tešiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára