"Vraj bol šikovný futbalista, Saloth Sar. Ani zďaleka ešte nebol Pol Pot. Iba Saloth Sar. Vedel to s loptou, no mal tiež slabosť pre francúzsku romantickú poéziu Paula Verlaina či Victora Huga. A rád hral na husliach. Veľmi mu to nešlo, tvrdia ľudia, ktorí sa na to pamätajú." (s.21).
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov bola do Kambodže pozvaná štvorčlenná novinárska delegácia zo severnej Európy, ktorú vyslala Spoločnosť priateľov Švédska a Kampučie, aby si naživo pozreli krajinu, ktorú ovládali Červení Kméri. Túto delegáciu tvorili: Gunnar Bergstrom, Marita Wikanderová, Jan Myrdal a Hedda Ekerwaldová. Ich cesta pripomína frašku podobnú návšteve ženevského Červeného kríža v koncentračnom tábore Osvienčim alebo návštevu zahraničných novinárov v Severnej Kórey. Štvorica švédskych novinárov videla to, čo jej dovolili vidieť a preto aj ich reportáž z návštevy bola plná pozitívnych výpovedí, superlatívov a nadšených reakcií. Peter Froberg Idling, autor knihy, sa vrátil do Kambodže po roku 2000, aby vyhľadal svedkov krutého Pol Potovho režimu a priniesol, pokiaľ možno, čo najobjektívnejší obraz o krajine, ktorá za pomerne krátky čas vládnutia Červených Kmérov pripravila o život stotisíce obyvateľov a ďalšie stotisíce kruto zotročila: "Zoznam obetí by zaplnil takmer trinásťtisícpäťsto takýchto strán alebo, ak chcete, tridsaťštyri kníh podobného rozsahu. Ďalších tritisícsedemsto strán čakalo na ďalšie mená." (s.30). Autor, počtom, veľkosťou a rozsahom strán, mal na mysli svoje dielo Pol Potov úsmev.
V dokumente sa stretnete okrem iného aj s menami viacerých svetových osobností, ktoré zohrávali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia významnú úlohu - bývalý americký prezident Richard Nixon, bývalý minister zahraničných vecí a Nixonova pravá ruka Henry Kissinger, slávny americký lingvista a filozof Noam Chomsky. Veľký priestor v knihe je venovaný Vietnamu a vietnamskej vojne: "Počas štyroch rokov po rozhovore Nixona s Haldemanom zhodili americké lietadlá na Vietnam, Kambodžu a Laos štyridsaťpäť miliónov ton bômb. Toto číslo nebolo prekonané nikdy predtým ani potom." (s.74).
Krátke kapitoly sú plné dynamiky a silných slov. Aby ste mali aspoň akú - takú predstavu, o čom to celé asi bolo, tu je niekoľko ukážok, ktoré stoja za pozornosť:
"Predstavujem si moment predtým. Musí to byť podobný okamih ticha, ako keď zastal vlak pred Osvienčimom. Zabrzdenie a následná chvíľa neistého ticha. Zopár dlhých nádychov. S -21 aj Osvienčim boli vyhladzovacie tábory. V Tuol Slengu však rátali s tým, že než väzňov popravia, vytiahnu z nich informácie. Očakávali, že mučením vynútené priznania ich privedú k jadru Konšpirácie." (s.153).
"Rozumiete, nič sme nespochybňovali, lebo sme boli srdcom aj dušou oddaní revolúcii. Človek si nekládol otázky. Plne sme dôverovali vodcom a ani vo sne by nám nenapadlo, že strana sa môže mýliť." (s.198).
Zvlášť dávam do pozornosti kapitolu 183 pod názvom Rozprávka o železnej tyči (s.177), ktorá naplno poodkrýva zvrátenosť a krutosť režimu, ktorému vládli Červení Kméri.
Na rozdiel od iných veľkých komunistických diktátorov ako Stalin, Mao Ce - tung alebo Castro, Pol Pot ako osobnosť nebol taký viditeľný, splýval s ostatnými Červenými Kmérmi. Zato jeho krutosť vyčnievala. A udivuje historikov aj verejnosť dodnes.
Nie je to jednoduché čítanie. Idlingova kniha je bohatá na fakty, politické udalosti, svedectvá a citáty z mnohých dobových aj súčasných dokumentov. Pokiaľ však chcete získať užitočné informácie o vláde Červených Kmérov, potom si tento dôležitý dokument rozhodne nenechajte ujsť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára