"Minulý rok nám po nekonečných mesiacoch testov a pohovorov pediatrička oznámila, že sa Sam nachádza v hornej časti autistického spektra. V časti samostatnejších jedincov. V nenáročnej časti. Má ťažkosti s vyjadrovaním, bojí sa spoločenských interakcií, neznesie hlasné zvuky, je posadnutý istými vecami, a keď niečomu nerozumie alebo sa zľakne, dá to výrazne a celým telom najavo. Napriek tomu všetkému nám lekárka chcela naznačiť, že v porovnaní s inými rodičmi autistov sme obišli dobre." (s.16).
Keďže som tri roky pracoval ako asistent učiteľa na špeciálnej základnej škole, viem aké je náročné starať sa o deti, ktoré sú mentálne alebo zdravotne postihnuté. Obdivujem všetkých rodičov, ktorí denne zápasia s množstvom problémov. V škole, na úradoch, v domácnosti, v spoločnosti.
Alex Rowe spoločne s manželkou Jody vychovávajú osemročného syna Sama. Výchova autistického chlapca vážnym spôsobom naštrbí ich harmonický vzťah. Alex pracuje ako hypotekárny poradca, zatiaľ čo Jody všetok čas venuje starostlivosti o syna. "Výšku som ukončil s takými istými predstavami o budúcnosti ako väčšina absolventov humanitných vied: s absolútne žiadnymi, ak nerátam, čo ja viem, nejaké miesto stážistu v New Statesmane." (s.76).
Keď bol Alex ešte malý, jeho brata Georgea zrazilo auto a on sa s tragickou udalosťou stále nedokázal vyrovnať. Okrem toho má aj mladšiu sestru Emmu, ktorá neustále lieta po svete a snaží sa nájsť samú seba. S mamou sa takmer vôbec nestretávajú, len občas si zavolajú, aby sa vzájomne uistili, že ten druhý ešte žije. Alex má našťastie výborného kamoša Dana, ktorý mu istým spôsobom nahrádza mŕtveho brata. Keď sa Alex s Jody dohodnú, že si dajú vo vzťahu niečo ako pauzu, Alex sa nasťahuje k Danovi. Aby toho nebolo málo, čoskoro príde o prácu. Vymenia si úlohy. Jody nastúpi do zamestnania a Alex ostáva doma. Teraz má viacej času starať sa o Sama. Spočiatku je opatrný. Občas vezme syna do kaviarne na kapučíno a tam sa zoznámi s príťažlivou ženou Prudence, ktorá vychováva dievčatko Oliviu. Ďalšia krásna žena, ktorá vstúpi do Alexovho života (stretnú sa v rovnakej kaviarni ako predtým s Prudence), sa volá Isobel. Tá vychováva autistického chlapca Jamieiho. To však nie je jediné, čo Alexa s Isobel spája. Obaja cítia, že ich vzájomné sympatie prekračujú hranice dobrého priateľstva. Alexova manželka Jody rieši krízu v manželstve stretávaním sa so solventným mužom, ktorého pozná ešte z mladosti - Richardom. Alex cíti, že Jody sa mu pomaličky vytráca. Je bez práce, starostlivosť o autistické dieťa mu dáva psychicky zabrať, uvedomuje si, že začína rezignovať. Občas zájde za rodinnými priateľmi Mattom a Clare, ktorí spoločne vychovávajú kopec detí. Matt je veľkým fanúšikom futbalového klubu FC Southampton a nedávno prepadol stávkovaniu. Clare podozrieva manžela z nevery. Do celého tohto zmätku sa vracia po rokoch späť do Británie Alexova sestra Emma. Zdá sa, že už chýba len záverečné tornádo, ktoré definitívne pochová Alexov komplikovaný život. Našťastie je tu ešte počítačová hra pod názvom Minecraft, ktorá výrazným spôsobom dopomôže hlavnému hrdinovi, aby si cez syna opäť našiel cestu k manželke.
Paradoxne manželská kríza, strata zamestnania a viacej času v spoločnosti syna (o ktorú predtým veľmi nestál), dopomôžu jednému mladému mužovi z Bristolu k tomu, aby si uvedomil, čo je v živote naozaj dôležité.
Veľmi sympatická kniha, ktorá spočiatku vyzerá ako sentimentálny nárek nejakého týpka, sa postupne mení na zaujímavý príbeh, ktorý Vám ukáže, aké hodnoty sú v živote skutočne dôležité.
Výborne zvládnutá formálna stránka románu ešte vylepší celkový dojem.
Keith Stuart sa pri písaní románu inšpiroval vlastnými zážitkami, keďže aj on vychováva autistické dieťa, ale je to najmä kombinácia fikcie a občasných reálnych príhod. Aj preto sa dokážeme reálne vcítiť do stavu hlavného hrdinu vo chvíli, keď jeho syn vykrikuje na verejnosti a on by sa najradšej prepadol od hanby pod zem, alebo keď Alexovi vybuchnú nervy, lebo dlhé minúty sa mu nedarí utíšiť svojho potomka a pod.
Román je písaný zrozumiteľným jazykom. Sú v ňom použité hovorové slová, nechýba ani humor, hlbšie myšlienky a zaujímavé výroky. "Život je výprava, nie prechádzka. Preto je taký ťažký." (s.356). Autor odkazuje vo svojom diele na viacero skvelých filmov, napr. Čeľuste, Mad Max, Saw, Návrat do budúcnosti....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára