"- Pred mnohými rokmi,- poviem, -mala naša cirkev aj piate evanjelium. Volalo sa Diatessaron. Po grécky zo znamená "zo štyroch", lebo presne tak vzniklo. Jeho autor splietol štyri evanjeliá do jedného rozprávania. A preto má Diatessaron jednu veľkú slabinu. Viete akú?-
Akoby Ugo stál po mojom boku. Spoločne hľadíme na stránky prastarého rukopisu.
-Má tú slabinu, - pokračujem, -že evanjeliá sa nie vždy zhodujú. Podľa Matúša vykonal Ježiš desať ohromných skutkov. Desať zázrakov za sebou. Marek však tvrdí, že nasledovali za sebou, že ich Ježiš vykonal každý inokedy a inde. Ktorému evanjeliu teda máme veriť?-" (s. 224).
Rok 2004, Vatikán. Pápeža Jána Pavla II. pomaličky opúšťajú fyzické sily, no predsavzal si, že skôr než naposledy vydýchne, pokúsi sa zjednotiť pravoslávnu a katolícku cirkev. O krátky čas sa má uskutočniť výstava Turínskeho plátna, ktorá má prispieť ku konečnému zjednoteniu. Za vzácnu relikviu zodpovedá veľvyslanec Vatikánu Ugo Nogara. Ten sa dozvie o Turínskom plátne šokujúce informácie, o ktoré sa podelí s dvomi pravoslávnymi kňazmi - bratmi Alexom a Simonom Andreovými. Simon bol medzi poslednými, s kým Ugo Nogara prišiel pred smrťou do styku. Preto, keď nájdu Ugovo mŕtve telo, Simon sa stane hlavným podozrivým v prípade vraždy. Jediný, kto mu môže pomôcť, je jeho brat Alex, ktorého nedávno opustila žena a teraz sám vychováva päťročného syna Petra. Simon však všetko skomplikuje vo chvíli, keď vezme vinu za Ugovu smrť na seba.
Do prípadu sa vloží aj samotný pápež Ján Pavol II. V stávke je totiž definitívne zjednotenie dvoch znepriatelených cirkví, ktoré sa rozišli ešte v roku 1204. Aby toho nebolo málo, na povrch vypláva aj tzv. pravdivé svedectvo štyroch evanjelií, známejšie pod názvom Diatessaron, tajný dokument, ktorý môže za istých okolností rozložiť celú katolícku cirkev...
Priznám sa, že pred rokmi som patril k čitateľom, ktorých očaril román Dana Browna - Da Vinciho kód. Bol to príbeh o niečom zakázanom, bolo to dynamické, kapitoly boli veľmi dramaticky popresekávané, jednoducho to malo gule. Nech bola kvalita románu akákoľvek, bolo to vo svojej dobe niečo nové a originálne. Podobne, ako tomu bolo napríklad pri Harrym Potterovi, aj na Brownovej obrovskej vlne úspechu sa zviezli desiatky druho až treťotriednych autorov, ktorí sa snažili z témy vytrieskať čo najviac euro, libier alebo dolárov.
Caldwell písal svoj román údajne takmer desať rokov, pričom gro jeho informácii tvorí najznámejší internetový vyhľadávač google a nie historické dokumenty alebo odborné štúdie. Pri všetkej úcte k autorovi nerozumiem, čo mu zabralo pri písaní knihy toľko času. Niekoľko citátov z evanjelií, ktoré vám preloží akýkoľvek online prekladač a zvyšok je len pokus o príbeh. Áno pokus. Pretože okrem nudnej zápletky absentuje dynamika, napätie, aj nejaké tie akčné scény. Opisy sú príliš statické, postavy ploché, narazíme len na minimum prekvapujúcich momentov. Niektoré pasáže románu pôsobia skoro ako paródia. Ale paródia na čo? Na Dana Browna? Na Vatikán? Na cirkev? Alebo paródia na triler ako žáner?
Nič originálne. Dve hviezdičky dávam autorovi pri záverečnom hodnotení diela len za desaťročné úsilie, ktoré vynaložil na písanie románu. Inak by to bola s ťažkosťami jedna maličká hviezdička.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára