"-Uvedomila si si niekedy, že všetky stroje majú nejaký význam?- spýtal sa Hugo Isabelle. -Sú skonštruované napríklad na to, aby ťa rozosmievali, ako táto myš, alebo ti oznamovali čas ako hodiny, alebo ťa napĺňali úžasom ako automat. Možno preto mi je vždy smutno, keď vidím pokazený stroj, lebo už nemôže slúžiť na to, na čo bol zostrojený.-
Isabelle zodvihla myš a znova ju natiahla.
-Možno je to rovnako aj s ľuďmi,- pokračoval Hugo. -Ak stratíš svoj zmysel...je to, akoby si bol pokazený.-
-Ako papa Georges?-
-Možno...možno ho budeme vedieť opraviť.-
-Ako to spravíme?-
-Neviem, ale možno nám bude vedieť pomôcť René Tabard, keď príde budúci týždeň na návštevu. Bude vedieť, čo robiť...-
Hugo a Isabelle chvíľu mlčali a potom sa Isabelle spýtala: Takže toto je zmyslom tvojho života? Opravovať veci?-
Hugo sa nad tým zamyslel. Neviem. Možno. -" (s.375).
Hugo Cabret je dvanásťročný chlapec, ktorý býva so svojim otcom. Jeho otec pracuje ako opravár hodín. Práve po ňom zdedí Hugo zručnosť, ktorá je taká potrebná pri oprave jemných mechanizmov: "-Niekedy v noci, aj keď neopravujem hodiny, chodievam sem, aby som sa pozrel na mesto. Predstavujem si, že svet je jeden obrovský stroj. Vieš, stroje majú presne toľko súčiastok a práve také súčiastky, aké potrebujú. Takže si myslím, že keď je celý svet jeden veľký stroj, musím tu mať nejaké miesto. A to znamená, že aj tvoj život má nejaký zmysel.-" (s.378).
Keď Hugov otec zomrie, svojmu synovi zanechá záhadný mechanický automat, ktorý sa snažili počas dlhých nocí spoločne opraviť. Huga sa ujme jeho večne opitý strýko Claude, ktorý býva na železničnej stanici a jeho prácou je naťahovať staničné hodiny. Jedného dňa sa strýko nevráti. Hugo preberie jeho povinnosti, aby mohol ostať bývať na železničnej stanici a pokračovať tak v oprave mechanického stroja. Musí si však dávať pozor na staničného inšpektora, ktorý číha na každom kroku...
Náhoda spojí Huga s dievčaťom menom Isabell, ktorú vychováva predavač hračiek papá Georges a mama Jeanne. Zápisník, ktorý po sebe zanechal pred smrťou Hugov otec, sa dostane do rúk papá Georgesa, ktorý bol kedysi slávnym filmovým režisérom a jeden zo zakladateľov filmového umenia. Svet ho na začiatku 20. storočia poznal pod menom George Méliés. Isabelle má na krku zavesený kľúč, ktorý je poslednou chýbajúcou súčiastkou nevyhnutnou k tomu, aby mohol Hugo konečne spustiť mechanický automat...
Možno aj vy máte slabosť pre nejakú knihu alebo film, ktorý nie je síce nič extra, ale z nejakého dôvodu sa stane vašou srdcovou záležitosťou. Tak niečo podobné cítim aj ku knihe Veľký objav Huga Cabreta alebo k filmu, ktorý bol na motívy knihy nakrútený - Hugo a jeho veľký objav.
Román je napísaný svižným tempom a hoci má viac ako 500 strán, bez problémov ho prečítate za nejaké tri hodinky. Neoddeliteľnou súčasťou knihy sú totiž ilustrácie, ktoré v kombinácii s príbehom vytvárajú niečo ako filmový svet. Grafická stránka knihy je skutočne pôsobivá. Určite poznáte ten trik, keď nakreslíte niekoľko obrázkov, ktoré rýchlo za sebou obraciate, čím vytvoríte ilúziu pohybu. Presne týmto štýlom je napísaný aj tento román.
Nie je to nič prevratné, ale ako som už napísal vyššie, mám pre tento príbeh slabosť, ktorú nedokážem racionálne vysvetliť. Srdce porazilo rozum. Aj to sa občas stáva.
Tajný zápisník, záhadný kľúč, filmové umenie, železničná stanica, mechanický človek...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára