"-Lebo krv nie je voda, pán Krauz, v našej komunite to platí dvojnásobne. Táto ľudová múdrosť je mimoriadne pravdivá, ľudská. Máte deti?
-Mám.
-Keď vyrastú a budete postavený pred dilemu riešiť ich životné omyly a problémy, pochopíte. Nič na tomto svete nie je také dôležité ako rodina." (s.298).
Dominik Dán sa stal na Slovensku v oblasti kriminálnych románov fenoménom. Vydal už viac ako dve desiatky románov a zďaleka to nevyzerá na literárny dôchodok. Veď už koncom júna čitatelia netrpezlivo očakávajú ďalší jeho príbeh pod názvom Korene zla.
Krv nie je voda je prvým románom od Dominika Dána, po ktorom som siahol. Dejovo sa vraciame do roku 1992, kedy vo vtedajšom Československu panovali divoké časy organizovaného zločinu a demokracia len hľadala svoju tvár. V tejto atmosfére sa stretávame s Richardom Krauzom a jeho kolegami - Hanzelom, Burgerom, Chosém, Tlstým Váňom a Kukym, ktorým velí vrchný vyšetrovateľ Alexander Mayor. Románom sa tiahnu dve dejové línie, ktoré na prvý pohľad spolu nijako nesúvisia: v parku dôjde nadránom k vražde mladého dievčaťa a hasičský tím objaví v horiacom dome dve mŕtve telá - matku s dieťaťom. V druhom prípade ide o dosť osobnú záležitosť. Vrchný vyšetrovateľ Alexander Mayor je totiž bratancom vysoko postaveného policajného funkcionára v Brne -Jaroslava Kalousa, ktorého brat Jirko je hlavným podozrivým v spomínanom prípade vraždy matky s dieťaťom. Mayor požiada Krauza o diskrétnu pomoc pri vyšetrovaní zamotaného prípadu. Krauz spoločne s mladým kolegom Chosém sadajú do auta a idú na vec. To ešte netušia, na aké vysoké miesta budú neviditeľné nitky siahať...
Opäť budeme čeliť čiernemu humoru chlapcov "vraždárov": "Verona už dávno nepočula taký úprimný smiech: - Nie, nie som konkurencia -uzavrela túto časť debaty a premerala si prísediacu pohľadom, akým si minister premeriava sviňu v JRD Budmerice." (s.108). Svojim spôsobom mi táto kniha v mnohom pripomína švédsku trilógiu (Plameň túžby, Pýtine pokyny a Havranie dievča) spojené s Pišťánkovým Rivers of Babylon, hlavne atmosférou - skorumpované prostredie, prostitútky, ťažké kriminálne živly.
Dominik Dán sa pred rokmi pokúsil vyplniť medzeru na slovenskej kriminálnej scéne a treba povedať, že zatiaľ sa mu to darí. Ako po stránke kvalitatívnej tak aj kvantitatívnej. Treba veriť, že nejaký ten rok ešte vydrží a nebude to časom len o počte vydaných a predaných kníh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára