RECENZIA: Emma Donoghuová - Izba (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:    ***

"Ešte v škole som čítala knihu, v ktorej sa uvádzalo, že každý by mal mať vlastnú izbu, - vraví. 
-Prečo?-
-Aby v nej mohol rozmýšľať.-
-Ja viem rozmýšľať aj pri tebe.- Čakám. -Prečo nemôžeš rozmýšľať v izbe, v ktorej som aj ja?-
Mama zvraští tvár. -Zväčša môžem, ale bol by príjemný pocit občas sa uchýliť niekam, kde som iba ja.-
-Ja si to nemyslím.- " (s.289).

Román Izba bol prvý raz vydaný na Slovensku ešte v roku 2011 a zrejme úspech rovnomenného filmu, ktorý bol nakrútený v roku 2015, prispel k tomu, že v roku 2017 prišlo nové vydanie. Veľká pochvala patrí formálnej stránke románu, obal knihy vyzerá naozaj skvelo. 

Poďme k samotnému deju. Máme tu päťročného chlapca Jacka, ktorý je zároveň aj rozprávačom príbehu. Od narodenia je väzňom v jednej malej tmavej izbe. Jeho mama, ktorá má teraz dvadsaťšesť rokov, bola pred siedmimi rokmi unesená neznámym chlapom. Od zvyšku sveta ich delí vysoký prírodný plot. Neznámy chlap, ktorého mama so synom oslovujú jednoducho starý Nick, chodí pravidelne za mladou ženou, vyvedie ju na pár minút do svojho domu, aby ju tam znásilnil a potom ju opäť zavrie do izby k synovi. 

Malý Jack nepozná iný svet, iba svoju izbu, v ktorej pozerá televíziu, číta s mamou rozprávky, počíta matematiku, hrajú spolu rôzne slovné hry a veľa sa rozprávajú. Určite viacerým z vás prístup chlapcovej mami pripomenul slávny Benigniho film - Život je krásny. Aby matka zmiernila Jackovi krutú realitu, vytvorí pre neho vlastný svet, ktorý je oveľa znesiteľnejší. Keďže sa chlapcovi venuje dvadsaťštyri hodín denne, Jack je na svoj vek oveľa vyspelejší a rozumnejší ako jeho rovesníci. 

Jedného dňa sa rozhodnú utiecť... 

Kniha je rozdelená do piatich častí (1.Darčeky, 2.Odhaľovanie pravdy, 3.Umieranie, 4.Potom a 5.Návrat do života).  

Zdalo by sa, že najťažšie zo všetkého bude utiecť z hrozného väzenia, ale vyzerá to tak, že návrat do bežného života bude rovnako zložitý...

Asi najzaujímavejšia pasáž je hneď na začiatku knihy, kedy máte pocit, akoby ste stáli za kamerou a sledovali stiesnenú atmosféru, ktorú vytvára jedna obyčajná izba. Po úteku z izby kniha pripomína bežnú americkú drámu alebo film, akých už boli napísané alebo nakrútené stovky. 

Určite si spomínate na medializované príbehy, ktoré sa spájajú s menami ako Natascha Kampuschová alebo Josef Fritzl. Toto je veľmi podobné.