HODNOTENIE: ****
"Začalo pršať a snežiť. Z mesta tiahla celá procesia ľudí, ktorí šliapali do kaluží a po telách do nemoty spitých ľudí. Všetci boli obťažkaní rôznymi vecami.Jeden vojak vliekol obrovský gramofón a na hlave nový letný dámsky klobúk s prenikavo žltými ružami s fantastickým vtákom. Pod pažou ešte stískal veľký bal ružového tylu ,ktorého koniec vláčil po blate. Z vreciek mu viseli zlaté a strieborné retiazky, na ktorých sa hompáľali hodinky. Okolo krku mal niekoľko náhrdelníkov s drahými kameňmi. Potkne sa, oči vypúlené chamtivosťou, z nosa mu kvapká hnusná tekutina priamo na bradu a kabát. Zostane stáť, zavetrí a zacíti alkohol. Odhodí gramofón na vojaka, ktorý leží obďaleč, ktorého by, ak už nebol mŕtvy, tento úder určite zabil. Horúčkovito si vyzúva čižmu, uteká k hydrantu, naplní si ju doplna a začína hneď piť. Po niekoľkých minútach sa už váľa na zemi a ostatní šliapu po jeho krásnom klobúku." (s.155).
Sú knihy, ktoré vo vás zanechajú taký silný dojem, že len ťažko hľadáte slová. Z takých diel máte skutočný čitateľský pôžitok. Denník A. Rachmanovovej je sondou do duše ruského ľudu uprostred zúriacej 1. svetovej vojny v roku 1916 a do čias nástupu komunizmu. Ak má niekto pochybnosti o tom, či bol komunizmus rovnako zvrátený v presadzovaní svojich ideí ako fašizmus, táto kniha vám poskytne jednoznačnú odpoveď.
Už na začiatku 20. storočia bol vo vzduchu cítiť závan šialenej propagandy, nástup nacionalizmu a prvé pokusy o koncentračné tábory, tak ako ich poznáme z čias Nemeckej ríše. Je až neuveriteľné, ako na jednej strane fungoval život na vynikajúcich ruských univerzitách a na strane druhej príslušníci Čeky pribíjali kňazov a šľachtu na drevené koly. Atmosféra strachu, udávanie, likvidácia bez súdov, metódy, ktorými komunisti úspešne zastrašovali Československo v 50 tych rokoch 20. storočia. Krutá odplata chudobných robotníkov voči buržoázii a príslušníkom cárskeho režimu za stáročné krivdy, ktoré boli na nich páchané. Linčovanie pripomínajúce film z obdobia občianskej vojny - Hotel Rwanda.
Rusko je krajina plná paradoxov. Je ťažké ho pochopiť, ale neprestáva fascinovať. Rovnako ako denník A. Rachmanovovej.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára