HODNOTENIE: ***
"Jsme jediný stát na světě, na kterém si během 20. století vylámala zuby dvě impéria, britské a ruské. Přinesli jsme svobodu mnoha národum. Sami jsme však zaplatili obrovskou cenu. Během uplynulých čtvrt století zemřel každý desátý z nás, Afgháncu, a každý pátý je dnes vyhnancem v sousedních státech. Naše země byla kompletně zničená." (s.70).
Pokiaľ chcete aspoň trochu pochopiť Afganistan, táto kniha pre vás predstavuje výbornú príležitosť. Jediná krajina sveta, na ktorej si v 20. storočí vylámali zuby dve silné impéria. Rusko aj Veľká Británia. Čo stojí za vojenským úspechom krajiny, ktorá sa stala synonymom terorizmu a strachu?
" V Afghánistánu se zrodili nejlepší bojovníci na světě. Cizinci o nich s obavami říkali, že jsou nebezpečnější než afghánští hadi, jedovatí pavouci a škorpióni.
Boj ani zabíjení jim nepřinášely potěšení. Války na obranu svobody, pudy či cti a účast v nich se pro ně staly čímsi samozřejmým. Proto neznají strach. Bojuji bez zuřivosti, nenávisti i bez emocí. Bojují tak, jako se plní povinnost. Jako málokdo jiný vědí, co je válka, a proto nechápou, proč někteří vedou války z tak malechrných duvodu, jako je politika nebo ideologie. Nikdy také nedokázali pochopit, že za to někdo muže chtít peníze. Díky tomuto neporozumění se v Afghánistánu, zemi válek, nikdy neuplatnili námezdní vojáci." (s.60).
Poľský autor sa vrátil hlbšie do minulosti, aby si bližšie posvietil na najznámejšie postavy tejto rozporuplnej a rozmanitej krajiny: emira Umara, emira Hakkáního, prvého prezidenta Afganistanu v ére vládnutia hnutia Taliban Ahmada Šáha Masúda, ale aj Usámu bin Ládina. Jagielski sa vo svojej reportážnej knihe ďalej zameral na najvýznamnejšie afganské kmene: Tadžikov, Hazárov, Durráníjijov...
Počas vojny sa ich snažili Rusi rozložiť prostredníctvom dosadeného Babraka Karmala. Súdruhovia však rýchlo pochopili, že Karmal je len alkoholická troska a tak ho radšej odstavili od moci. Konzervatívne názory v krajine presadzoval Hakkání - minister pre podporu cnosti a predchádzaniu neresti. V Afganistane prebiehali masové popravy na futbalových štadiónoch. Symbolom strachu a hrôzy sa stalo hlavné mesto Kábul, Talibanci, ale aj mudžahedíni.
Neviem či je pre bežného Európana vôbec možné pochopiť natoľko politicky, kultúrne a spoločensky odlišnú krajinu. V každom prípade je určite zaujímavé si o nej aspoň prečítať a popremýšľať nad tým. Poľský autor zvolil pomerne dostupný spôsob rozprávania, ktorý dopomôže čitateľovi porozumieť viacerým skutočnostiam. Musím sa priznať, že po prečítaní tejto rozsiahlej reportáže som rád, že žijem a bývam v pomerne zastrčenej krajine v strede Európy, ktorá je v porovnaní s inými časťami sveta stále relatívne veľmi bezpečná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára