HODNOTENIE: **** DARČEK POD STROMČEK
"Slovenské tímy svoj úspech poriadne oslávili v jednej útulnej pražskej krčme. - Česká investigatíva bola vždy pred nami a teraz sme ich na hlavu porazili, - žartovali Marek s Janom pri orosených pollitrákoch piva, ktoré vtedy tieklo prúdom. Vanda si spomína, že Jano a Pavol si objednali aj večeru. Čašníčka im však priniesla len mäso, keďže nevedeli, že prílohu si treba objednať zvlášť. - V takýchto veciach z bežného života bol Janko moták. Aj vodičák spravil až na štvrtýkrát, - hovorí Vanda s úsmevom. - Perfektne sa orientoval v politike, v uliciach mesta už to bolo horšie.- " (s.133).
Priznám sa, že som k tejto knihe pristupoval s určitými obavami. Nebude to len snaha vyťažiť z mena Ján Kuciak čo najviac, kým ešte spomienka na mladého investigatívneho novinára rezonuje v hlavách širokej verejnosti? Navyše sa blíži čas Vianoc, kedy ľudia nakupujú knihy v oveľa väčšom množstve ako po zvyšok roka.
Musím hneď na začiatku povedať, že moje obavy sa veľmi rýchlo rozplynuli.Teraz k samotnej knihe, ktorá je rozdelená do troch väčších častí. Prvá časť má názov Obyčajný život a je spomienkou rodín na Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Na ich detstvo, mladosť, dospievanie, štúdium. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že z nenápadného Jana zo Štiavnika sa jedného dňa stane človek, ktorého smrť položí vládu plnú oligarchov. Takisto aj život Martiny Kušnírovej bol životom obyčajného dievčaťa, ktoré sa však nebálo pobiť s chlapcami, keď na to prišlo, a veľmi túžilo stať sa policajtkou, čo jej napokon nevyšlo (najmä vinou korupčne nastavených pravidiel) a aj preto sa z nej napokon stala archeologička.
Ján Kuciak sa vybral najskôr technickým smerom, no veľmi rýchlo pochopil, že toto nie je jeho cesta. Po dlhšom zvažovaní si napokon vybral žurnalistiku v Nitre, o úrovni ktorej sa však už počas štúdia vyjadroval s úsmevom. Svoju kariéru odštartoval počas krátkej stáže, ešte ako študent, v denníku SME. Kolegovia z ročníka a prednášajúci si na Jana spomínajú ako na chalana do nečasu, ktorý sa snažil každému pomáhať, bol džentlmen, veriaci človek, mal rád pivo, zábavu, veľmi rád diskutoval a bol neuveriteľne pracovitý a skromný. So svojou budúcou snúbenicou, vtedy študentkou archeológie, sa zoznámili, keď bývali spoločne s ostatnými kamarátmi na priváte a svoj vzťah dlhšiu dobu pred partiou tajili. Ján Kuciak nebol hviezdny študent, rozhodne nemal v indexe Áčka od hora až dole, viaceré skúšky opakoval, jeden predmet si musel prenášať do ďalšieho ročníka. Napriek tomu už vtedy bolo viacerým jasné, že je to hlava. Teória mu veľmi nevoňala, zato analýzy a hľadanie riešení aj v tých najzamotanejších kauzách, to bolo jeho. Napokon úspešne absolvoval nielen magisterské štúdium, ale na univerzite ostal pôsobiť aj ako doktorant. Už vtedy však túžil ísť do praxe, aby sa mohol realizovať v práci, ktorá sa stala jeho záľubou a poslaním.
Druhá časť knihy, ktorá sa nazýva Boj za spravodlivosť, sa zaoberá najmä investigatívnou prácou Jána Kuciaka. Rok 2014 predstavoval pre neho kariérny zlom. České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, na čele s Pavlou Holcovou (Kuciak s ňou aktívne spolupracoval na svojej poslednej kauze talianska mafia, ktorá ho stála život) usporiadalo tretí ročník kurzu pod názvom Achillove dáta. A práve na tomto seminári meno Ján Kuciak zarezonuje aj medzi známymi novinármi, ktorí začínajú vnímať jeho talent. Dochádza k stretnutiu s Marekom Vagovičom, ktorý sa stane akýmsi mentorom nádejného študenta. Ján Kuciak sa oťukáva vo viacerých slovenských periodikách: denníku SME, týždenníku týždeň., Hospodárskych novinách, až sa napokon stane súčasťou tímu aktuality.sk. na čele práve s vyššie spomínaným Marekom Vagovičom. Spolupracuje s ďalšou mladou novinárkou Veronikou Šmiralovou, neskôr do tímu pristúpi aj Adam Valček, s ktorým si Kuciak rozumie aj po ľudskej stránke. Mladý Ján Kuciak vletí do žurnalistických vôd ako skúsený dravec. Už od začiatku pracuje na tých najzávažnejších kauzách: Jozef Brhel (jeden z mecenášov strany Smer), vrhne sa na ministrov Kaliňáka s Počiatkom, pustí sa do ďalšieho mocného podnikateľa stojaceho v úzadí Miroslava Výboha, nervózni sú z neho Bodorovci v Nitre, zubami škrípu pri mene Ján Kuciak aj Bašternák spoločne arogantným Kočnerom.
Jánovi Kuciakovi sa darí aj s súkromí. Spoločne so snúbenicou Martinou plánujú svadbu, rekonštruujú dom. Ešte mu ostáva dopísať zatiaľ jeho najväčšiu reportáž o prepojení talianskej mafie so slovenskou vládou a...
Čo nasledovalo potom, všetci vieme. Chladnokrvná vražda, plné námestia, pád vlády, ktorú nahradili panáci na čele s novým predsedom vlády a novou ministerkou vnútra. Myslím si, že po vražde nádejného novinára si dosť veľa ľudí v Smere vydýchlo, aj keď na trápnych tlačovkách, ktoré nasledovali, stále mleli o tom, aká je to hrozná tragédia. Je jasné, že svojou politikou k vražde výraznou mierou prispeli práve oni. Posledná časť nesie príznačný názov Iné Slovensko. Na Jána Kuciaka si spomínajú viacerí jeho kolegovia, priatelia, známi. Aj keď mal svoje chyby (veď kto z nás ich nemá),všetci sa zhodnú na tom, že to bol výnimočný človek a novinár. A po prečítaní knihy nemám pocit, že by to boli len prázdne frázy. Musím sa priznať, že pred vraždou som meno Ján Kuciak zachytil len veľmi zbežne z niekoľkých káuz na ktorých pracoval, no mám pocit, že Slovensko prišlo o veľmi kvalitného novinára a človeka, ktorý mohol toho priniesť v investigantívnej žurnalistike ešte veľmi veľa. Je smutné, že musel zomrieť, aby sa niečo v tejto prehnitej spoločnosti konečne pohlo. Občas premýšľam nad tým, kam by až dokázala zájsť vtedajšia vláda, keby sa toto všetko nestalo. Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová nezomreli nadarmo, ale že to došlo tak ďaleko, je skutočne desivé.
Úryvok z rozhovoru, ktorý urobil Ján Kuciak v roku 2017 pre časopis Občas Nečas, ktorý vydáva Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre:
" - Je aj v tejto dobe investigatívna žurnalistika pre novinára nebezpečná?
- Ešte sa mi nestalo, že by ma niekto zbil, alebo že by mi niekto podpálil auto, čo bolo kedysi bežné. Možno to bude tým, že auto mám iba niekoľko mesiacov. (Smiech). Nemyslím si, že by moja práca bola nebezpečná v tomto význame. Maximálne sa nám niekto vyhráža súdom, podá trestné oznámenie. Podľa mňa sú v nebezpečnej pozícii zdroje. Keď je nejaká kauza citlivá, ľuďom, o ktorých píšeme, môže byť jasné, že to novinárom musel niekto povedať, inak by sa k tomu nedostali. Ak sa ten človek dá identifikovať, je to pre neho riziko. Zakrývanie zdrojov je veľmi dôležité. Dnes by si asi nikto nedovolil len tak na verejnosti nepadnúť novinára, ale keď sa niečo stane neznámemu malému podnikateľovi, je to menej na očiach. Prípadne ho pripravia o firmu alebo niečo podobné. -
- Takže sa o bezpečnosť nebojíte? -
- Zatiaľ nie. - " (s.188).
Nestáva sa mi často, aby po prečítaní knihy vo mne doznievalo dlhé silné ticho. Tentoraz k tomu došlo. Treba pochváliť Mareka Vagoviča a kolektív autorov za to, že našli tú správnu hranicu emócii a nesnažili sa do knihy vnášať kadejaké patetické výlevy a robiť z mena Ján Kuciak nedotknuteľnú osobu bez chýb. Nedostatky, ktoré mal, ho ešte viacej poľudšťovali. Martina Kušnírová vystupuje v tomto príbehu viac - menej v úzadí, čo je v tomto prípade pochopiteľné, hoci zároveň treba dodať, že posledné roky bola neoddeliteľnou súčasťou Jánovho života. Kniha je plná spomienok najbližšej rodiny, kamarátov, kolegov, bývalých spolužiakov, obsahuje rozhovory, úryvky z článkov, čo dopomáha dotvoriť ucelenejší obraz o investigatívnom novinárovi, ktorý sa stal obeťou špinavej hry mocných. Silný zážitok. A tentoraz nielen čitateľský.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára