HODNOTENIE: **** DARČEK POD STROMČEK
"Pretekov sa zúčastnili stovky mužov a každý z nich má svoj vlastný príbeh a každý z tých príbehov je iný. Ja viem porozprávať iba ten svoj." (s.8).
Predstavovať niekomu Petra Sagana je rovnako zbytočné ako učiť tínedžera ovládať mobilný telefón. Aj ten kto nemá o cyklistike šajnu, vie o kom sa hovorí, keď sa vysloví meno tohto najslávnejšieho slovenského cyklistu v histórii. Sagan je geniálny športovec, ale povedzme si úprimne, nie je to žiadny veľký mysliteľ. Napriek tomu mu nemožno uprieť charizmu, chlapčenský šarm a originálne výroky, ktoré sú často veľmi vtipné. Myslím si, že pri malebných opisoch krajiny a viacerých prirovnaniach musel pri písaní knihy Saganovi výrazne pomáhať autor diela John Deering. Nič to však nemení na tom, že dielo ostalo také to typicky "saganovské", teda humorné, ľahké, svieže, občas vážnejšie, no v každom prípade sa číta veľmi dobre. Aj preto, že hneď na začiatku sa Peter vracia k tomu, čo sa v ňom odohrávalo počas jazdy, ktorou si vyjazdil tretí titul majstra sveta v cestnej cyklistike. Záverečná kapitola je zase venovaná spomienke na skvelé víťazstvo na jednej z najslávnejších klasík Paríž - Roubaix. Obe kapitoly vás natoľko pohltia svojou atmosférou, že máte pocit, akoby ste jazdili v pelotóne spolu so Saganom. Kniha je spomienkou predovšetkým na dva roky v profesionálnom kolotoči jedného z najslávnejších cyklistov sveta (2015 - 2017). Okrem toho si Peter veľmi rád zaspomínal na svoje detstvo, na Žilinu, aj na svoju najbližšiu rodinu a priateľov. Dozvieme sa viacej o bláznivom ruskom podnikateľovi Olegovi Tinkoffovi, pre ktorého Peter niekoľko rokov jazdil, priblíži nám osobu Bobbyho Julicha, trénera ktorý mu svojimi nezmyselnými metódami takmer zničil cyklistickú kariéru, zaspomína si na olympiádu v Riu 2016, na ktorej sa vrátil k svojim obľúbeným horským bicyklom, predstaví nám ľudí, bez ktorých by nebol tam, kde dnes je (taliansky manažér Giovanni Lombardi, masér Maroš Hlad, poľský tréner a zároveň bývalý špičkový domestik Sylwester Szmyd). V súkromí sa vráti k nezabudnuteľnej svadbe s manželkou Katkou, povie pár slov o svojom synovi Marlonovi (vtedy pravdepodobne ešte netušil, že rodinná idyla nebude mať dlhé trvanie). Vráti sa tiež ku konfliktu s Britom Markom Cavendishom a prezradí nám aj niečo o vzťahoch, aké panujú v profesionálnej cyklistke, najmä medzi špurtérmi, ale aj o ľudských vlastnostiach jednotlivých pretekárov (Chris Froome, Fernando Gaviria - údajný Saganov nástupca, Alexander Kristoff, Marcel Kittel,Tom Boonen, Greg Van Avermaet...)
Myslím, že už som prezradil o knihe aj tak viac ako by som mal, preto na záver z nej zacitujem len zopár viet. A nezabúdajte "Why so serious?" ako často pripomína Peter Sagan. Za normálnych okolností by som dal v záverečnom hodnotení tejto knihe lepšie tri hviezdičky (obsahuje výrobné, ale aj slabšie kapitoly), ale ako Petrov fanúšik, a navyše Žilinčan, musím ísť s hodnotením smerom nahor.
"Práve táto príležitosť zamávať vlajkou svojej domoviny a nie bejbalovou čiapkou s logom banky, cyklistickej firmy alebo výrobcu kuchynských digestorov je to, čo tak priťahuje fanúšikov k majstrovstvám sveta." (s.4).
"Kým sme došli do Paríža, mal som svoj prvý zelený dres z Tour de France a k svojim víťazným gestám som pridal ešte paródie na Hulka a Muža na úteku. Vyhral by som aj viackrát, ale minuli sa mi nápady na víťazné salutovanie." (s.29).
Frustrovaný Peter Sagan po sérii druhých miest: v lete 2015:
"Bohatým brať a chudobným dávať? Podľa toho ako sa to vyvíjalo doteraz, aj keby som prepadol koč samotného šerifa z Nottinghamu, stavím sa, že by som zistil, že Greipel alebo Cav už predo mnou vybrakovali truhlicu s peniazmi." (s.68).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára