RECENZIA: Gabriel Tallent - Moje najdrahšie zlatíčko (Odeon, 2018)

HODNOTENIE:   ****                             KNIHA MESIACA DECEMBER

"Dračica vstane a prejde k zasúvacím dverám. Pohľadom zachytí Jacobovo auto, prichádza po príjazde. Martin vyťahuje mäso a odstrihne ho nožnicami. - Doriti, - uľaví si Dračica. Z reproduktorov zachytí hudbu, kapelu Black Keys "Psychopatické dievča". Počuje, ako parkuje a puká ručná brzda. Cíti, že je paralyzovaná. Myslí len na jedno, takto nie. Nie teraz a nie takto. Odhrnie zasúvacie dvere, vyjde na verandu a zabuchne ich za sebou. Jacob zaparkoval na štrkovom parkovisku pri Martinovej dodávke. Zo svojho miesta nevidí na otca ani na Cayenne. Ale ak vyjde na verandu, uvidí ich. Jacob vypne motor, hudba prestane hrať, prejde okolo prednej časti dodávky a oprie sa o kapotu. Dračica zíde z verandy. Cíti sa ako dutá." (s.294).  

Zápletka príbehu nie je v podstate ničím objavná. Tínedžerka Julia Alvestonová, prezývaná Dračica, žije po smrti svojej matky so svojim otcom Martinom Alvestonom na severnom pobreží Kalifornie v mestečku Mendocino. Martin pri výchove svojej dcéry neraz uplatňuje svojské výchovné metódy, ktoré sú veľmi drsné a kruté. Z času načas sa nevyhne ani zneužívaniu. Aj preto je Julia v škole často uzavretá a za každú cenu sa pokúša chrániť si svoj vlastný intímny svet, do ktorého nikoho nepúšťa. Navonok síce pôsobí ako silné dievča, no vo svojom vnútri je veľmi citlivá a zraniteľná. Keď sa jej triedna učiteľka Anna snaží nájsť si k nej cestu, Julia ju odoženie. Občas zabehne za svojim starým otcom, vojnovým veteránom, ktorý býva v rozpadnutom karaváne a pri pohári whisky hrajú spolu karty a rozprávajú sa o živote. Lenže starý otec a Martin Alveston sa nemajú veľmi v láske, čo sa starému otcovi stane jedného večera osudným. 
Julia "Dračica" sa  najradšej túla po okolitých lesoch, skáče cez potoky a skrýva sa pred reálnym svetom. Na jednej z takýchto prechádzok sa zoznámi s dvomi chlapcami, stredoškolákmi, Jacobom Learnerom a jeho kamarátom Brettom, ktorí jej ukážu, že existuje aj iný svet, ktorý je citlivejší, filozofickejší a nevinnejší. Julia je v rozpakoch. Na jednej strane miluje svojho otca, ktorého nechce opustiť, na strane druhej by sa rada vybrala aj inou cestou, ktorá by ju mohla naplniť šťastím. Martin Alveston sa však nemieni svojej dcéry len tak ľahko vzdať...    

Príbeh je plný protikladov. Na jednej strane stoji citlivý svet mladého dospievajúceho dievčaťa a na strane druhej drsné správanie mladej ženy. Martin sa javí ako milujúci otec, no inokedy pôsobí ako príkladný psychopat. Starý otec vystupuje ako milujúci človek, ktorý s múdrosťou spomína na život, no tomuto dozrievaniu predchádza sadistické správanie v mladosti. Niektoré scény sú ako vystrihnuté z Tarantinoviek (rezanie prsta, hra s nožom, strieľanie z pištole), na druhej strane je tu množstvo citlivých a krásnych opisov. Príbeh je správne vyvážený. Máme tu aj pomalšie scény akoby natočené ručnou kamerou, ale nechýba ani poriadna dráma a napätie.
Autor tejto knihy je pre mňa veľmi príjemným zjavom na literárnej scéne a pokiaľ bude preložené niektoré z jeho ďalších diel do slovenčiny alebo do češtiny, veľmi rád si od neho ešte niečo prečítam. Nečakane silný zážitok.