"-Ten strom je tam odjakživa. Patrí sem. -Videli na ňom, že váha. -Krkavce na ňom majú z času na čas svoje súdy.-
-Krkavce?-
-Prvé pamätám už ako malý chlapec. Teraz už nebývajú tak často. Možno si našli iné miesto. Naposledy tu boli ešte asi pred piatimi rokmi, ale ja si myslím, že zase priletia. Vždy po čase priletia.-
-A aké sú to súdy? - opýtal sa Machrák.
-Krkavčie,- potichu odpovedal starký. Krkavčie súdy. Nikdy ste o nich nepočuli?-" (s.81).
Václav Neuer je pseudonym expolicajta Václava Kincla, ktorý bol nedávno obvinený z napomáhania zločineckej skupine takáčovcov. Na polícii pracoval 18 rokov. Najskôr na oddelení vrážd a neskôr stál na čele bratislavskej pobočky Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Jeho príbehy vychádzajú zo skutočných policajných prípadov, na ktorých autor V minulosti pracoval.
Na začiatok nás Neuer zasype desiatkami mien rôznych policajtov, vyšetrovateľov a odborníkov na všeličo možné. Takže aby sme oddelili zrno od pliev, zostaneme len pri tých, ktoré v románe zohrajú aspoň minimálnu úlohu. Najskôr je to inšpektor Peter Ledecký (autor pravdepodobne pripísal tejto postave niekoľko svojich vlastností), ktorý vychováva dospelého syna Erika, momentálne žijúceho v Londýne. Nedávno ho opustila manželka Magda, ktorá si našla za neho náhradu v podobe nového partnera. Ledecký sa nevyhýba alkoholu, často ponocuje, dá sa povedať, že práca je jeho život. Ďalej tu máme inšpektora Františka Machráka, Ledeckého parťáka, ktorý je ako Chosé zmiešaný s Kukym z románov Dominika Dána. Behá za každou sukňou. a pestuje si svoje rastlinky. Mimochodom toto nie je zďaleka jediná podobnosť s najslávnejším autorom slovenských kriminálnych románov. Tí, ktorí ste prečítali aspoň pár prípadov Dominika Dána, tak ste určite natrafili na meno bývalého policajta Viliama Nováka známeho pod prezývkou Jumbo, za ktorú vďačí svojej mohutnej postave. Jumbo si po skončení kariéry otvoril neďaleko policajného oddelenia krčmu, v ktorej sa schádza celá partia chlapcov "vraždárov" okolo Richarda Krauza. Teraz to skúste porovnajť s Neuerovým románom Krkavčí súd: "Prískočné sa prirodzene nemohlo konať nikde inde ako v Štrngáľke. Táto krčma pamätala rôzne veci. Vraždári tu zapíjali radosť aj žiaľ, narodenie synov aj dcér, lúčili sa tu s tými, čo ich navždy opustili, alebo tu jednoducho slopali len tak. Pivo, keď boli smädní, vodku, keď potrebovali rýchlejšie prísť do nálady. Majiteľ, bývalý policajt Vlado Gajdoš, prezývaný Dudy, ich videl rád. Pokiaľ čašníci stíhali a mali lokál pod kontrolou, zvykol si k nim aj prisadnúť do vyhradeného salónika." (s.166). Nie je to až príliš veľká podobnosť s Dánom?
Neuer stavia okrem iného aj na podobnom humore ako jeho úspešnejší kolega - spisovateľ:
"-Tuším si schudol,-" premeral si ho Rybanský pohľadom.
-Mám dobrú diétu. Málo spím a po nociach veľa fajčím a slopem. Cez deň mi je potom tak na hovno, že mi nechutí jesť. Na chudnutie je to ideál, ale popravde, neodporúčam to nikomu skúšať.-" (s.17).
Niekde z úzadia dohliada na vyšetrovanie bývalý šéf oddelenia, plukovník Rybanský, ďalej tu máme špičkového kriminalistického technika Sedláčka, skúseného inšpektora Wiedermanna, súdneho lekára Kovačovského, mladého inšpektora Reichela, ktorého na oddelenie vrážd pretlačil jeho švagor, služobne najstaršieho policajta Stančíka, začínajúci detektíva Jakuba Koreisa, inšpektorku Jana Novotnú, odborníčku na moderné technológie a šéfa celého tímu komisára Peteraja.
Kolegovia okolo Ledeckého vyšetrujú brutálnu vraždu dvoch bezdomovcov - homosexuálov, ktorých obhorené telá našli v starej polorozpadnutej chatke. Policajti súčasne vyšetrujú aj prestrelku, ku ktorej došlo v jednom vychytenom bare. Zastrelený bol osobný strážca, ktorý mal za úlohu chrániť Jána Toráča, jedného zo šéfov podsvetia. Zatiaľ čo Dominik Dán prekrstil hlavné mesto Slovenska na Naše mesto, v Neuerovom románe sa nazýva Metropola.
Ak porovnám oboch vyššie spomínaných autorov, potom na celej čiare vyhráva Dán. Jeho knihy sa čítajú plynulejšie, postavy sú jasne vyčlenené, príbeh je vystavaný podľa pravidiel bez zbytočných odbočiek a táranín. Navyše Dominik Dán prišiel s niečím novým a ide po svojej niekoľkoročnej línii, zatiaľ čo Neuer sem nečakane vtrhol a využil (alebo skôr zneužil) Dánovu popularitu kriminálnych prípadov a upravil ju pre svoje potreby. Ak sa od toho dokážete odpútať alebo tvorbu Dominika Dána nepoznáte, potom budete menej kritickí. Stačí, ak sa vám podarí zorientovať medzi desiatkami postáv a potom sa už môžete nechať unášať príbehom. Zatiaľ čo prípad smrti osobného strážcu ma nudil, vražda dvoch bezdomovcov bola vykreslená veľmi realisticky. Občas som mal pocit, že som súčasťou toho špinavého, zákerného a drsného sveta, do ktorého sa dúfam nikdy neprepadnem. Autor používa priveľa nespisovných slov, čo mi už po čase dosť liezlo na nervy.
Takže v skratke niečo na záver. Čítať sa to dá, ale neprináša to nič nové. Humor sa autorovi občas podarí, postavy vám však nestihnú prirásť k srdcu ( láska detektíva Koreisa k mladej učiteľke angličtiny je ako vystrihnutá z Pilcherovej presladených románov), na druhej strane svet bezdomovcov je vykreslený naozaj drsne. Podobne mrazivo na mňa pôsobila atmosféra v dnes už kultovom Fincherovom filme Sedem, v hlavnej úlohe s Bradom Pittom a Morganom Freemanom.
Len tú podobnosť s Dominikom Dánom neviem akosi prekusnúť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára