štvrtok 6. júla 2017

RECENZIA: Lúzri - Sophie Hénaffová (XYZ, 2017)

HODNOTENIE:    **                                                        KNIHA MESIACA JÚL

"-Capestanová, strčil jsem vás všechny do jedné sklenice, protože bylo nutné vás oddelit od ostatních. Jste nezvládatelní a přesněji řečeno nežádoucí. Nechci vás mít v rámci žádneho oficiálního vyšetřování.-
-Není to s námi tak hrozné, dívate se na nás moc černě, -namítla, než ji vzpomínka na vlastní seznam hříchu přimněla hodit zpátečku.  -V mém případě, to připouštím, - dodala. -Ale ostatní nejsou...-
-Jste tam jedině proto, že vás nelze odvolat- skočil jí do řeči Buron a na každou slabiku přtom kladl duraz. -Už jste to pochopila? Platíme vás, abyste hráli domino nebo se dali na štrikování. Řekněte Évrardové, ať vás naučí kanastu, a dejte mi už jednou provždycky pokoj, komisařko.-" (s.212). 



Nápad vytvoriť z nechcených policajtov špeciálnu jednotku znel ako veľmi dobrý nápad. Aj preto som sa rozhodol, že si tento román objednám a prečítam. Ako to celé dopadlo?

Šéf parížskej justičnej polície, tzv. tridsať šestky- Buron, dostane nápad, ako sa zbaviť nechcených policajtov. Spoločne s bývalým šéfom protidrogového oddelenia - Formenkom a divíznym komisárom Valincourtovom si dajú predvolať komisárku Anne Capestanovú, ktorá bola z polície odstavená po tom, čo ju obvinili z neoprávneného použitia zbrane. Navrhnú jej, že bude šéfkou oddelenia nechcených policajtov, ktorých nemôžu na jednej strane prepustiť z práce a na strane druhej im potrebujú zveriť bezvýznamnú robotu, aby mali od nich všetci pokoj. Takto sa dostanú na špeciálne oddelenie Poručík Torrez, asi najväčší smoliar na svete, major Lebreton, homosexuál, ktorý nedávno prišiel o milovaného partnera Vincenta, kapitánka Rosierová, autorka seriálových scenárov o policajtoch a majiteľka malého psíka menom Pilot, kapitán Merlot, príznačné meno pre policajta, ktorý už roky neúspešné zápasí s alkoholom, práporčík Lewitz, poručík Dax, bývalý špičkový počítačový kriminalista, vtipný kapitán Orsini a poručíčka Evrardová, dlhoročná gemblérka. Vyzerá to tak, že všetci sú spokojní. Hanba francúzskej polície je odstránená a nikto sa nesťažuje. Oddelenie tridsať šesť má za úlohu prezerať staré prípady, ktoré sa nepodarilo uzavrieť. Je to však len spôsob ako vykazovať činnosť, nech sú všetci spokojní. Lenže počas vyšetrovania jedného neuzavretého prípadu dôjde aj na vraždu námorníka Yanna Guénana, na vraždu starej pani Marii Sauzellovej a pribudne ešte aj mŕtve telo Maelle Guénanovovej. Komisárka so svojim tímom prídu na to, že trojicu zavraždených niečo spája. A všetko nasvedčuje tomu, že za tým stojí jeden z trojice mužov, ktorí navrhli založiť oddelenie tridsaťšesť. Ktorí z nich to je? A prečo by vraždil? V každom prípade vrchnosť sa bude snažiť prípad za každú cenu zamiesť pod koberec...

Nápad založiť špeciálne oddelenie z nechcených členov polície, sa mi zdal ako veľmi dobrý. Bohužiaľ zostalo len pri ňom. Postavy ani príbeh nie sú zďaleka také vtipné, ako som očakával. Za celých tristo strán som sa zasmial možno tri razy, čo je na knihu, ktorá sa pýši prívlastkom humoristická detektívka, predsa len trochu málo. Spomeniem teda aspoň dva príklady: "Orsini dnes dopoledne vyprávěl vtip. Všechny to tak překvapilo, že se zapomněli smát. Ale Orsini to nesl statečně a uznal, že takhle na lidi pusobí často." (s.231).
"-V tom ohledu  připomínáme spíš seriál Odložení idioti než Odložené případy,- přisadil si Merlot. -Dřív, když jsme patřili k opravdové policii...-" (s.171). 

Kniha je pre mňa sklamaním. Už od začiatku mi pripomínala divadelnú hru, ktorá akoby sa nevedela rozhodnúť, ktorým smerom sa bude uberať. Na komédiu je to málo vtipné, na drámu tomu chýbajú väčšie emócie, charakter postáv kĺže po povrchu a príbeh prešľapuje namieste. Škoda nevyužitej príležitosti. A v mojom prípade aj peňazí.

    

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára