pondelok 3. júla 2017

RECENZIA: Arto Paasilinna - Roztomilá travička (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:   ****                                                             KNIHA MESIACA JÚL


"Starec - vlastne starenka - a more." (s.171). 




Linnea Ravasková je sedemdesiat osemročná vdova po plukovníkovi Ravaskovi, hrdinovi druhej svetovej vojny. V súčasnosti žije s Jaakkom Kivistom, lekárom, ktorý je od nej o desať rokov mladší a za iných okolnosti by v podstate  mohla viesť normálny život. Keby ju nenavštevoval synovec, Kauko Nyyssonen, ktorého vychováva už od jeho detstva, keď sa na neho vykašľali vlastní rodičia, a jeho podarená dvojica kamarátov - Pertti Lahtela a Jari Fagerstrom. Títo traja rozprávkoví princovia chodia pravidelne na záťahy, berú drogy, nalievajú sa pivom a žijú zo dňa na deň. Na to samozrejme potrebujú peniaze. Už keď bol Kauko v puberte, Linnea za neho žehlila rôzne prešľapy. Dokonca predala byt po manželovi, aby splatila synovcove dlhy. Teraz chodí spoločne so svojimi kamošmi raz za mesiac pozrieť príbuznú, vezme si celý jej dôchodok, vyjedia jej chladničku, nakúpia alkohol a v saune si spravia poriadnu párty. Kaukovi sa to však máli a ide až do krajnosti. Donúti spísať babku závet a trošku jej aj s kamošmi domomôcť, aby zdedil jej majetok o niečo skôr. Linnea Ravasková sa však rozhodne s podareným synovčekom a jeho partičkou bojovať. Na život a na smrť. Doslova. Kto bude víťazom?

Paasilinna je jeden z najznámejších a najobľúbenejších fínskych autorov. Je svojský, jeho knihy sú zakaždým zaujímavé a originálne. Príbeh je magický a postavy príťažlivé. Fantázii necháva absolútne voľný priebeh a humor, ktorý má na jazyku, je niekedy krásne čierny a inokedy zase jemný:
"Raija bola zvyknutá umývať Peru vždy, keď sa opil, a nie je vari jedno, či umýva opilca alebo mŕtvolu?" (s.111). 
"-Tak odtiaľ nejaké už napoly pokazené prasa vyberte, nakrájajte ho do kapustnice a na jeho miesto strčte toho Fína -" (s.177).
"Linneu Ravaskovú veverička tak vyplašila, že stratila cieľ z mušky, zbraň nedopatrením vystrelila, guľka zasvišťala do úžľabinky urnového hája a prevŕtala kovovú časť lopaty. Veverička s kožúškom zježeným od hrôzy vyliezla na najvyšší strom cintorína." (s.118).
"Sirkka Issakainerová skonštatovala, že svet by bol krásne miesto na život, keby muži neboli opilci a blázni. Potom by ale psychológovia ako ona asi nemali veľa práce." (s.136). 

Výborný príbeh s prvkami krimi a čierneho humoru, ktorý má skvelého rozprávača a originálne postavy. Tak trochu pripomína všetkých tých starčekov a starenky zo súčasných obľúbených švédskych románov. Roztomilá travička však v sebe skrýva Paasilinnaovu pridanú hodnotou.  

   

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára