nedeľa 9. júla 2017

RECENZIA: Michal Hvorecký - Trol (Marenčin PT, 2017)

HODNOTENIE:    ***

"Som najnenávidenejší človek na tunajšom internete. Môj ksicht už videl asi každý. Preškrtnutá alebo krvavá tvár sa šíri po sociálnych sieťach tempom desaťtisíc hejtov za hodinu. Toľko nenávisti nevyvolávajú zúfalé výkony futbalistov ani kruté prehry hokejistov.  Dokonca už ani prezident a premiérka nie. V porovnaní so mnou vyznieva víťazka Eurovízie s pesničkou o smutnom slonovi vo veselej zoo ako obľúbená osoba. Politici z opozície aj vlády  mi tajne ďakujú - zlosť ľudí sa konečne presmerovala inam." (s.15). 



Trol je jeden z najaktuálnejších a najpotrebnejších románov súčasnosti.
Čo nám pripomína? Diktátorský režim v Severnej Kórey, Putinovo Rusko, Orwellov 1984, Sorokinovho Opričnika
Hlavný hrdina je obyčajný chalan, ktorý vyrastá v štáte, ktorého názov znie Čierna diera. Na čele tohto štátu stojí vodca - otec a po jeho smrti nastúpi na uvoľnené miesto vodca -syn (zjavná podobnosť s Kim Ir -senom a Kim -Čong -ilom.). 
Náš hrdina má staršieho brata, ktorý pre neho predstavuje vzor. Otec pracuje ako chemický inžinier, mama robí ekonómku. Politika je riadená niekým zhora, podobne ako v Orwellovom románe 1984. Obyčajní ľudia v podstate o ničom nerozhodujú. Keď už má otec plné zuby prispôsobovania sa režimu, po rozvode vezme staršieho brata hlavného hrdinu a utečú spolu za hranice. Náš hrdina ostáva žiť s matkou. Keď vážne ochorie, mama ho odvezie do nemocnice. Mizerná zdravotnícka pomoc ho takmer pripraví život. V nemocnici sa zoznámi s feťáčkou Johanou. Stanú sa najlepšími priateľmi. Náš chlapec si dokončí školu a spoločne s Johanou si začnú hľadať prácu v oblasti počítačov a informatiky. Idú na pohovor, ktorý vedie svojský chlapík známy pod prezývkou Valys. Valys stojí na čele trolov. Kto sú trolovia? "Trolovia sledujú konkrétny cieľ, možno chcú ovplyvniť výsledok volieb. Neskôr azda verbovať dobrovoľníkov pre terorizmus. Zorganizovať puč." (s.71). "Trolovia. Lacné a efektívne pracovné sily. Rád som si nenápadne prezeral ich tváre, strhané a bledé od civenia na obrazovky. Skrachovaní rockeri, pomstychtiví revanšisti, kyberhackeri, internetoví džihádisti, veteráni z hybridnej vojny, despotickí národovci aj cynickí odporcovia štátnych zariadení." (s.98). Okrem nášho hrdinu a Johany pracujú pre Valysa desiatky ďalších zamestnancov, usilovných trolov, ktorí vypúšťajú prostredníctvom internetu falošné informácie do celého sveta - Lizaveta, Jevgenij Semionov, Filozof, Askold, Rozbihuba... Informácie a internet majú v súčasnosti neuveriteľnú silu. Dalo by sa povedať, že rozhodujúcu: "Kedysi písal dejiny víťaz. Dnes dejiny píše, kto chce zvíťaziť." (s.83). 
Určite si aj vy vybavíte desiatky správ, ktoré vytvárajú vlastnú realitu. Trolovia sa nezastavia pred ničím: "Podvečer sme v rubrike Čo vám inde zatajili publikovali rozmazané video o dvoch Afgancoch, ktorí poliali benzínom  a zapálili dvoch Poliakov. V skutočnosti to boli Bulhari a benzín obyčajná voda, nazapálili mužov, len svoje cigarety. Do filmového záznamu sme pridali nápis CENZUROVANÉ." (s.95).
Náš hrdina spolu s Johanou poberajú nadštandartný plat, no pracujú takmer nonstop.Spoločne s ostatnými trolmi chŕlia do sveta falošné informácie, blogujú, upravujú pravdu po svojom. Popularitu trolov zvyšuje aj raparská hudobná skupina Otčina Crew, ktorá na svojom veľkolepom turné šíri slovné bludy hlavne medzi mladými. 
Nič však netrvá večne. Spoločnosť sa začne proti trolom búriť a do ulíc vychádza čoraz viac nespokojných občanov. Polícia vtrhne do sídla trolov, pozatýka najväčšie ryby, zhabe techniku. Je to však definitívny koniec trolov?

"Lož nie je iný názor. Lož je lož a treba o nej hovoriť pravdu." (s.149).

Michal Hvorecký napísal román, ktorý je v dnes aktuálnejší ako hocikedy predtým. Denne sme zasypaní množstvom informácii a je čoraz ťažšie sa v nich orientovať a vybrať si z nich to naozaj dôležité a potrebné. Veľmi zaujímavá kniha, ktorú však v rozlete brzdí prehnaná pozornosť, ktorú autor venuje desiatkam informácií, čo je na úkor deja. Možno by to chcelo menej falošných správ a viacej príbehu. Takto zostala Hvoreckého snaha niekde na pol ceste, čo je škoda. Najmä Valys a Johana sú veľmi zaujímavo vykreslené postavy. Celou knihou sa nesie akási pochmúrna atmosféra, ktorú autor opísal naozaj presvedčivo. Niektorým môžu vadiť vulgarizmy, ktoré sú na viacerých stranách románu použité pomerne v hojnom počte, no nie je to samoúčelné. Takto to jednoducho v diskusiách dnes funguje.  Myslím si, že Michal Hvorecký na svoju životnú knihu ešte len čaká a verím, keď sa mu ju podarí v budúcnostivydať, bude stáť naozaj za to.      


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára