HODNOTENIE: ** EDÍCIA ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY
"- To nie je pravda. Aspoň pokiaľ som sa ja voľakedy poučil z dialektického materializmu. Čo s láskou, keď nie je čo jesť, keď je v chalupe zima, keď si človek nemá čo dať na seba? Kde potom zostane láska? -
Ľuba sa usmeje. - Prepadli ste! Láska hreje, sýti, dáva človeku krídla. Láska je najsilnejší motor. Kto nemiluje, nie je človekom. - " (s.141).
Martin Schluter je špičkový vedecký pracovník z oblasti chémie. Bohužiaľ sa narodil do nesprávnej doby a preto, ak chce vo svojej výskumnej činnosti pokračovať aj naďalej, musí pracovať pre predstaviteľov tretej ríše. Hoci sa mu nacistická ideológia protiví, napokon pod nátlakom prikývne. To ešte netuší ako svojim rozhodnutím skomplikuje život ľuďom vo svojom okolí. Keď sa rozhodne spolupracovať s opačnou stranou, poštve si proti sebe vysokého nemeckého dôstojníka, ktorý urobí všetko preto, aby doktora zničil.
Kým sa Martin Schluter nepridá na opačnú stranu a nezačne sympatizovať s komunistickou ideológiou, román je vcelku čitateľný a miestami aj dramatický. Po tom, čo sa z vedca stáva uvedomelý zástanca marxistickej ideológie, je to už len zmes propagandistických bludov, ktoré potápajú nielen príbeh, ale aj hlavnú postavu. Z muža, ktorý má svoje chyby a nedostatky, sa razom stáva príkladný drsný partizánsky chlap s vysokoškolským titulom. Pôsobí to nielen nedôveryhodne, ale dokonca až hlúpo. Od toho momentu som bol rád, že som knihu vôbec dočítal.
Román je rozdelený do piatich častí, ktoré chronologicky sledujú kariéru nemeckého vedeckého pracovníka. Za prvú polovicu knihy dávam v konečnom hodnotení tri hviezdičky z piatich, za druhú by som dal s ťažkosťami jednu. Je až neuveriteľné, čo všetko dokázali spraviť spisovatelia v mene propagandy. Pochovať relatívne kvalitný umelecký román, len aby sa zavďačili vrchnosti a splnili si tak akúsi nepísanú povinnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára