nedeľa 5. augusta 2018

RECENZIA: Jean Michel Guenassia - Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat ((Tichá voda, 2018)

HODNOTENIE:   ***      NAJOČAKÁVANEJŠIA KNIHA MESIACA AUGUST

"Narodil som sa v znamení problémov, a to žene, ktorá mi poriadne zavarila. Teda, nie úplne. Nerobí to naschvál, tiež je radikálne odlišná, povedzme, že to nemá ľahké. Aspoňže s tým osobitným darom všetko zamotať nie som sám. Možnože aj ja sa niekedy strácam a len s výnimkou Alexa mi všetci hovoria, že majú problém udržať so mnou krok. S Alexom je to iné. Tiež je trošku zvláštny, to vám ale poviem neskôr. 
Alebo možno nie. 
Tiež vám porozprávam, za akých groteskných okolností som sa dostal k písaniu tohto príbehu, s ktorým mám toľké problémy. Uvidíte, že to nie je smutné. Alebo vám to nepoviem, pretože neviem, či sa mi to podarí, ide o príbeh, ktorý nie som pripravený odhaliť. Ešte nie" (s.13).  



Paul Martineau je sedemnásťročný tínedžer, ktorého vychovávajú dve matky. Héléne, ktorú všetci prezývajú Léna, je majiteľkou prestížneho tetovacieho štúdia. Jazdí na harleyke, počúva tvrdú hudbu a nalieva sa alkoholom. Jej družka Estelle, prezývaná Stella, je bývalá letuška a súčasná majiteľka reštaurácie, v ktorej po večeroch hráva na klavíri aj Paul. Paulov najlepší priateľ sa volá Alex. Alex je homosexuál, ktorý je do Paula už dlhšie tajne zamilovaný. Paul vyzerá tak, že občas neviete či je chalan alebo dievča. Má jemné črty tváre, útlu postavu a ladné pohyby. Asi aj preto sa do neho zamiluje exotické dievča menom Hilda. Tá však po čase odchádza do zahraničia. Paul sa pohybuje častejšie v dámskej ako v pánskej spoločnosti. Je sám zo seba zmätený. Nemá žiadne veľké sny, túži len nejako preplávať životom. Ďalším dievčaťom v Paulovom živote je bisexuálka Caroline a neskôr samozvaná psychologička Mélanie. Po čase úplne podľahne krásnej Sýrčanke menom Yamina, ktorá ho natoľko poblázni, že ju privedie domov. To ešte netuší, aké to bude mať bláznivé následky. Paul má problémy s mamou, našťastie jej partnerka Stella to vždy nejako uhrá. Lenže aj medzi nimi vypukne hlbšia kríza a to už naozaj nevyzerá dobre. Paul čoraz častejšie premýšľa o svojom otcovi, o ktorom dokopy nič nevie. Keď mu Léna prezradí jedného dňa pravdu, rozhodne sa, že sa so svojim biologickým otcom porozpráva...

"Som Paul so všetkým, čo k tomu patrí, mám sedemnásť a niečo a žiadne priezvisko, toho sa desím. Mám dve matky a nikomu nedovolím, aby to označoval za šťastie či radosť. Možnože siroty by povedali, že mám fakt šťastie, ale na siroty kašlem, nevedia, aké majú šťastie, že žijú osamote." (s.15).  

Zabudnite na všetko, čo ste doteraz čítali od Guenassiu, pretože tento román sa totálne vymyká autorovej doterajšej tvorbe. Najväčším problémom knihy je, že sa mu nedá uveriť. Proste od prvej strany máte problém tomu celému uveriť. Ja viem, že aj fantasy alebo sci -fi príbehy sú často vymyslené, ale keď sú napísané tak, že máte pocit, že ste súčasťou príbehu, je to v poriadku. Lenže Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat je neuchopiteľný. A ďalší, nemenej výrazný problém je ten, že Paul Martineau nie je natoľko charizmatická postava, aby si dokázala čitateľa podmaniť. A ani samotný príbeh nie je žiadne terno. Na niektorých stranách som mal pocit, akoby ani samotný autor netušil, čo si so svojimi postavami počať. Kam ich má posunúť. Zo začiatku ešte funguje aká taká zomknutosť, no postupne sa román rozpadá a napokon ste radi, že je už koniec. U mňa prevláda pocit sklamania, od autora tohto formátu som čakal o dosť vyšší level. Ale každý má nárok na slabšiu chvíľku. Dúfajme, že Guenassia si ju práve vyčerpal. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára