"Vzpomínám si, že jsem krátce po válce měl ve zvyku chytat motýly. Jedna část města byla zcela vybombardovaná a nikdo tu už nebydlel. Uprostřed trosek , v páchnoucích jamách zpola zaplněných beztvarými předměty, které kdysi sloužili jako kuchynské náčiní, válčily s hordami hladovějících krys smečky koček. Tu i tam se mezi hromadami trouchnivějícího dřeva, suti a popele z vyhořelých a vyrabovaných domu snažily z vlhkých rozpadávajících se hald hlíny a cihel prodrat trsy plevele a kytek, které z ničeho nic vyrážely na povrch a vytvářely celé koberce do očí bodající zeleně. Na pozadí zčernalých zdí se jako uvolněné útržky duhy vznášely vysoko ve vzduchu roje motýlu. Chytal jsem jich se svými kamarády celé desítky do podomácku vyrobených sítěk. Dali se chytit snáze než zdivočelé kočky, ptáci neho dravé vyhladovělé krysy." (.s.74).
Román Pomaľované vtáča, ktorý najväčšmi preslávil autora, je pre mňa dodnes jedna z najšokujúcejších a najbrutálnejších kníh, aké som kedy čítal. A to mi už prešlo rukou nejakých tých pár stoviek titulov.
Kosinskemu vyvraždili v detstve prakticky celú rodinu, následkom čoho po celý život zápasil s vlastnými démonmi, až napokon v roku 1991 spáchal samovraždu. Viaceré poviedky zo zbierky Kroky vychádzajú z autorových skúseností a sú poriadne drsné, sexuálne násilné, miestami až brutálne. Osobne mi atmosférou pripomínali Kunderove Smiešne lásky, no v oveľa násilnejšom prevedení. Celkovo tu máme päť príbehov, ten posledný je skôr akousi vsuvkou a vypovedá o zániku sveta. Kosinsi sa vracia do minulosti, do Sovietskeho zväzu, v ktorom prežil časť svojho života, kým emigroval do Spojených štátov. V prvom príbehu inštruktor lyžovania spáva s nevyliečiteľne chorou ženou, ktorú každým sexuálnym stykom ešte viacej zabíja, no nemôže s tým prestať. Druhý príbeh je akýmsi testom partnerskej vernosti. Muž, ktorý pracuje v tajných službách si z vlastnej manželky spraví objekt záujmu a za každú cenu jej chce dokázať neveru. Tretí príbeh je o mužovi, ktorému znásilnia priateľku a on k nej po tomto zážitku už nedokáže pristupovať ako k žene, ale len ako k prostitútke. Žena napokon pod tlakom všetkých okolností skončí na ulici.V štvrtom príbehu sa muž podelí o svoju ženu s inými, doslova im ju daruje ako na podnose, čo má tragické následky. Piaty príbeh je o obyčajnom zlodejíčkovi, nesympatickom chlapovi, ktorý pláva životom, až kým nedostane životnú ponuku. Väčšina príbehov je o vzťahu muž - žena, pričom v popredí sú najmä negatívne city.
Na túto Kosinskeho útlu zbierku poviedok musíte mať tú správnu náladu, inak hrozí, že upadnete po jej prečítaní do depresie. Taktiež nič vhodné pre citlivejšie povahy, no ja som si knihu po čitateľskej stránke prekvapujúco vychutnal. Keďže som dvakrát prečítal Pomaľované vtáča, vedel som do čoho idem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára