"Naľavo stál Parthenón. To, ako ho stavajú tímy architektov a robotníkov, kedysi sledoval Platón. Vpravo sa vynímal chrám Atény Niké. Pred dvetisíc päťsto rokmi, aspoň podľa môjho sprievodcu, jeho súčasťou bola aj nádherná fríza bohyne Atény, ktorá vraj prináša niké, teda víťazstvo" (s.45).
KNIHA MESIACA
Shoe dog je príbehom zakladateľa mega úspešnej spoločnosti NIKE Phila Knighta. Prvé strany ma v dobrom slova zmysle čitateľsky unášali. Dvadsaťštyri ročný muž ukončil vysokoškolské štúdium, odkrútil si povinnú vojenskú službu a premýšľal, čo ďalej... Keď si šiel jedného dňa zabehať, mal pocit, akoby ho osvietilo. V ten, pre neho osudový okamih sa rozhodol, že prerazí s vlastnou značkou obuvi. Vzal si všetky úspory, niečo si požičal od otca a vybral sa na cestu okolo sveta. Precestoval časť Európy, Afriku a dôležité obdobie strávil v Ázii. Práve tu nadviazal veľmi dôležité kontakty s japonskou firmou na výrobu obuvi, ktorá začala distribuovať svoju značku na americký trh. Odvtedy Phil Knight tvrdo bojoval, aby premenil svoj sen na skutočnosť. "Rovnako ako všetci moji priatelia, aj ja som túžil po úspechu. Na rozdiel od nich som však nevedel, čo si pod ním mám predstaviť. Peniaze? Možno. Manželku? Deti? Dom? Pravdaže, keby sa na mňa usmialo šťastie, Učili ma, aby som prahol práve po týchto cieľoch, a istá moja časť po nich naozaj inštinktívne bažila. V hĺbke duše som však pátral po čomsi inom, po niečom väčšom. Doliehal na mňa bolestivý pocit, že čas, ktorý tu máme stráviť, je krátky -kratší, ako si uvedomujeme, prchavý ako ranný beh. Chcel som, aby ten môj mal význam. A zmysel. Aby som ho využil tvorivo. A dodal som mu dôležitosť. No predovšetkým... aby bol iný. Túžil som, aby svet na mňa nezabudol" (s.9).
Z Oregonu nepochádzal len Phil Knight, ale aj autor slávnej knihy, ktorá bola neskôr veľmi úspešne sfilmovaná - Ken Kessey. Phil Knight sa s ním poznal osobne a takto si naňho zaspomínal: "Poznal som ho z Oregonskej univerzity. Zápasil a bežal na dráhe, za daždivých dní sme trénovali v tej istej budove. Keď mu vyšiel prvý román, šokovalo ma, akú vysokú kvalitu dosiahol, najmä vzhľadom na to, že hry, ktoré Kesey napísal v škole, boli šuviks. Odrazu sa z neho stal literárny lev, miláčik New Yorku. A predsa som sa v jeho prítomnosti necítil fascinovaný, na rozdiel od Prea som v ňom nevidel celebritu" (s.231).
Ďalšie roky Knightových spomienok sa venujú finančným problémom firmy, súdnym sporom, ktorým musel čeliť, úspechom aj pádom, tvrdou vojnou s konkurentmi - Adidas, Puma, Converse, no nič z toho ho nepoložilo. Podobne ako Zuckerberg, Gates, Jobs a mnohí ďalší, aj Knight šiel viackrát na hranicu etiky a morálky a neraz ju aj prekročil. Aj o tom je žiaľ tvrdý biznis, pokiaľ chcete uspieť. Prelom pre firmu NIKE znamenal vstup na čínsky trh. Keď bolo Knightovi najťažšie, vždy sa mohol spoľahnúť na svoju rodinu a najbližších. Tieto časti spomienkového románu nie sú už tak čitateľsky zaujímavé, autor sa v nich snaží vykresliť sám seba v čo najlepšom svetle, čo sa mu aj príkladne darí. Spomína mená slávnych športovcov, s ktorými je značka NIKE úzko prepojená (A. Agassi, P. Sampras, M. Jordan, T. Woods, C. Bryant...)
Paradoxne pôsobí záver románu, v ktorom Phil Knight často premýšľa nad filmom Kým si po nás príde, v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom a Morganom Freemanom, ktorí hrajú smrteľne chorých mužov, čo si chcú splniť všetky tajné sny a túžby skôr, než naposledy vydýchnu. Phil Knight premýšľa na tým, či si aj on vychutnáva život naplno alebo ho len nezodpovedne premrháva. Hoci je miliardárom, stále sa chce posúvať ďalej a pracovať na nových projektoch.
Shoe dog by mohol byť príbehom o mužovi, ktorý ide za svojim snom a napokon ho aj úspešne naplní. Spočiatku to naozaj vyzerá na krásnu road movie amerického chlapca, ktorý istým spôsobom píše významnú časť moderných dejín. Niečo na spôsob Forresta Gumpa (mimochodom všimli ste si, že aj Forrest mal na nohách obuté biele tenisky s červenou svištiacou fajkou? Asi náhoda...)
Neskôr sa žiaľ Knightova kniha mení na propagačný katalóg svetoznámej značky. Škoda. Aj keď sa musím priznať, že na svištiace logo, pripomínajúce správne vypočítaný matematický príklad, mám veľkú slabosť.
"Vraj sa uprostred noci vzpriamene posadil na posteli a pred očami zbadal názov, vysvetlil Woodell.
-Ako znie? -spýtal som sa...
-Nike.-
-Hláskuj to.-
-NIKE- vyhovel mi Woodell.
Slovo som si zapísal do žltého linajkového bloku.
Grécka bohyňa víťazstva. Akropola. Parthenón. Chrám. Spomenul som si. Krátko. Letmo" (s.194).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára