"Martin, ako jeden z tých mladších, čo mali v rokoch tzv. normalizácie trpezlivosť načúvať tým starcom bol bežný typ vtedajšieho mladíka s jedinou, takpovediac výnimočnosťou. Niekto by povedal, že zaujímavou zvláštnosťou. Dobrovoľne sa sa stal príslušníkom Štátnej bezpečnosti, známej politickej tajnej služby Komunistickej strany Československa." (s.19).
Po predchádajúcej spomienkovej knihe, ktorá vyšla pod názvom Sledoval som Dubčeka, prichádza Karol Urban s jej voľným pokračovaním...
Cez postavu Martina, tridsiatnika, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do služieb ŠTB, s vidinou dobrodružstva, finančného ohodnotenia a iných lákavých bonusov, nám vyrozpráva svoj utajený príbeh. Na istý čas prichádza do Prahy, kde sa zúčastní sledovania popredného disidenta Zdeňka Mlynářa. V roku 1976 sa vracia do Bratislavy, kde sa podieľa na sledovaní známeho kňaza Jána Chryzostoma Korca. Martin nám poodhalí zákulisie akcie "Kamene", pri ktorej štátna bezpečnosť zákerným spôsobom pochytala viacerých ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť do západného Nemecka. Veľa zaujímavých informácii sa dozvieme o štúdiu na Vysokej škole politickej, ktorá vychovávala budúcu komunistickú elitu. Čitateľsky pútavé sú pasáže knihy, venované práci príslušníkov ŠTB počas medzinárodnej výstavy v bratislavskej Inchebe alebo v Piešťanských kúpeľoch, v ktorých sa tajní pokúšali zozbierať informácie nielen o hosťoch z Izraela, ale aj o Nemcoch z radu bývalých nacistov, ktorí si v preslávených kúpeľoch vychutnávali nezaslúžený povojnový odpočinok.
Autor obhajuje svoje pôsobenie v radoch štátnej bezpečnosti tým, že aj keď pracoval v službách ŠTB, osobne nikdy nikomu neublížil. To mi príde rovnako naivné a pokrytecké, ako keby sa príslušník gestapa obhajoval, že on žiadneho žida nezabil, iba pracoval pre nacistov a plnil príkazy tých, ktorí stáli nad ním. Navyše Urban sa prihlásil do ŠTB dobrovoľne, čo znamená, že musel veľmi dobre vedieť do čoho ide a komu upísal svoju dušu...
V každom prípade odkrývanie zákulisia vtedajšej ŠTB je určite prínosom. Je ťažké povedať, kedy autor píše pravdu, a kedy si informácie prispôsobuje, ako sa mu to práve hodí. V každom prípade je potrebné poznať výpovede aj z opačnej strany. Aj keď sa nám to nemusí páčiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára