Ako sú však na tom dnešné romány? Mám pocit, že v poslednom čase vychádzajú najmä diela, ktoré sú písané pre súčasnú konzumnú dobu. Čítajú sa ľahko, rýchlo, no po ich prečítaní vo vás ostane len akési prázdno. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že väčšine spisovateľov okrem komerčného zisku ide v prvom rade o to, aby naservírovali čitateľom hlavne takzvanú oddychovú literatúru. Dokonca aj postavy sú často krát šablónovité. Majú nejaké to skryté tajomstvo, trápi ich komplikovaná minulosť, trpia nejakým syndrómom, pracujú vo veľkých firmách, nakupujú v hypermarketoch, nosia značkové oblečenie, nemajú čas na vlastný život, atď. Presne ako väčšina čitateľov týchto románov. V súčasnosti nás tieto príbehy oslovujú, lebo väčšina z nás sa v nich vidí, ale budú to podobne cítiť aj generácie po nás? Osloví ich tento typ literatúry? Málokedy sa mi stane, že by som po prečítaní súčasných románov cítil niečo ako úder kováčskym kladivom, po ktorom ešte pár dní premýšľam nad príbehom, nad hlavnými postavami, nad ich konaním. Rád by som sa mýlil, ale naozaj neviem... Zločin a trest, Vojna a mier, Martin Eden, 1984, Kronika vopred ohlásenej smrti, Kto chytá v žite... Budú mať svojich nástupcov? Myslím si, že Murakami, Houellebecq, Palahniuk či Welsh by to mohli zvládnuť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára