"V našem vztahu ke Slovákum - s jistou výnimkou přitomných - převládala určitá zatrpklost. Je jisté, že se současný režim Tisuv a Tuky nebral vážně, vědělo se, že na jeho existencii má dominantní zásluhu Hitler. Ale mnohé z těch, co byli v krizových dnech, ať jako vojáci, nebo civilové, na Slovensku, stále ještě pálily vzpomínky na urážlivé chování hlinkovcu a jejich gard. Vědělo se, že vedle nesporných kladu nepřinesla republika Slovakum vše, co od ni očekávali, a že v něčem mají právo na pocit křivdy, ale to, k čemu došlo, považoval každý za přehnané" (s.176).
Tak ako sa kedysi dávno vracal Odyseus po strastiplnej ceste späť do rodnej Itaky, tak sa vracal aj mladý vlastenec Jaroslav Novák cez Európu do rodného Československa. Keď bola v roku 1938 podpísaná mníchovská dohoda, Jaroslav Novák mal sotva 18 rokov. Pokladal za svoju povinnosť bojovať v ilegálnom hnutí proti nacistom. Istý čas pôsobil v Nemecku ako stavebný robotník, kde bol viac než mesiac väznený gestapom. Potom sa vydal na sever do Švédska. Neskôr sa spojil s ďalšou ilegálnou skupinou, ktorú tvorili predovšetkým Poliaci a Česi. Podstúpil tvrdý vojenský výcvik vo francúzskej armáde a následne prekročil španielske hranice, kde naplno prekvital Francov režim. Ďalšie jeho kroky smerovali do Portugalska, až napokon posilnil rady britskej armády. Zúčastnil sa vylodenia v Normandii, aby následne odcestoval do Čiech, kde vrcholili prípravy Pražského povstania...
Jaroslav Novák prežil počas 2. svetovej vojny nepochybne dobrodružný život, neraz mal aj veľké šťastie, že sa mu vyhli vážnejšie zranenia alebo dokonca smrť. Vďaka svojej odvahe precestoval veľký kus sveta, navyše bojoval za dobrú vec.
Kniha je písaná v štýle historického dokumentu, vierohodne opisuje činnosť ilegálneho hnutia, pútavo zaznamenáva život v cudzích krajinách. Je na škodu, že príbehu chýba väčšie napätie, viacej dramatických momentov, aspoň minimum humoru, jednoducho silnejšie emócie. Napriek tomu, že všade vládnu tvrdé boje, nie je tu jediný moment, pri ktorom by ste zatajili dych. Román mi pripomína záverečnú maturitnú prácu, ktorá je síce dobre napísaná, ale absentuje v nej literárna kvalita. Je to ako keď máte k dispozícii veľmi kvalitné suroviny, no konečným výsledkom je len priemerné jedlo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára