piatok 21. apríla 2017

RECENZIA: Lars Hunsum - Môj priateľ Ježiš (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ****

"-Bál som sa, že budeš mŕtvy, že to nezvládneš-, prehodil Jeppe s úľavou. Vedel totiž, čoho je jeho brat schopný. 
-Ani by som to nezvládol, keby mi nepomohol Ježiš.-
-Ježiš?-
-To on zmlátil Satana, nie ja." (s.185).




Miesto príbehu: Kodaň
Nikolaj Okholm Jensen má trinásť rokov a je až chorobne naviazaný na svoju dvadsať ročnú sestru Sanne, prezývanú Sos. Nikolajova mama Grith Okholmová bola kedysi slávnou popovou speváčkou, zatiaľ čo otec Allan Jensen pracoval ako poštár. Obaja tragicky zahynuli pri dopravnej nehode a svojim deťom zanechali veľmi slušný majetok. Nikolaj sa nedokáže zaradiť do spoločnosti. Nemá žiadnych priateľov, realitu nahrádza erotickým snívaním. Jedinou jeho blízkou osobou je Sos. Nikolaj postupne dospieva. Nevie ako sa má vyrovnať so svojim vnútrom. Správa sa agresívne. Vyhľadáva konflikty, provokuje ostatných. Jedného dňa zachráni od poriadnej nakladačky chalana menom Jeppe. Chvíľu sú najlepšími priateľmi, no neskôr sa dá Nikolaj dokopy s Jeppeho starším bratom, ktorý má výpovednú prezývku -Satan. Od tej chvíle chodia na spoločné záťahy. Nikolaj sa vracia domov s reznými ranami, modrinami, zlomeninami. Snaží sa zo seba vymlátiť všetku tú zlosť, čo sa ukrýva hlboko v jeho vnútri. Jeho sestra Sos je z neho zúfalá. Aby si ju Nikolaj pripútal čo najbližšie k sebe, dva razy sa pokúsi o demonštratívnu samovraždu. Vtedy vstúpi do jeho života krásna Silje Kjaerová, speváčka hudobnej skupiny Grith Okholm Jam, ktorá hráva pesničky na počesť Nikolajovej mami. Ich vzťah sa spočiatku javí ideálne. Trávia spolu takmer každú voľnú chvíľu. Silje sa snaží Nikolaja vyhrabať z bahna, do ktorého je už roky namočený. Po pár týždňoch Nikolajovi prepne. Počas partnerskej hádky zmláti svoju priateľku Silje do bezvedomia. Je zo seba zhnusený. Uteká z bytu preč a pokúsi sa o ďalšiu samovraždu. Keď sa jeho sestra Sos, ktorá v tom čase trávi dovolenku so svojim manželom a synčekom v Thajsku, dozvie o bratovom čine, urobí to isté, čo on. S tým rozdielom, že ona svoj čin dotiahne až dokonca..."Brian ostal v Thajsku so zarosenými očami, skrčeným lístkom a neutíšiteľným chlapcom. Plakal za mamou, no tá sedela zmätená v lietadle plnom cudzích ľudí, ktorí na jej vzlyky zvysoka kašľali. 
Bol som netvor" (s.71).
Nikolaj je na dne. Prišiel o partnerku, o sestru, nemá žiadnych priateľov. Je v koncoch. Našťastie do jeho života vchádza vysoký robustný chlapík v bielom plášti s hustou dlhou bradou, so sandálmi na bosých nohách, ktorý sa predstaví ako Ježiš Kristus. "Netušil som, kto to je, v živote som ho nevidel a nešlo mi do hlavy, čo odo mňa chce. -Poznáme sa? Kto ste? - 
Usmial sa a rozhodil rukami: -Som Ježiš Kristus a prišiel som z teba spraviť lepšieho človeka.-" (s.85).
Vedú spolu dlhý dialóg, v ktorom mu Ježiš vysvetlí, že pokiaľ chce urobiť niečo so svojim životom, musí opustiť Kodaň a odísť do rodiska svojej mami- do Tarmu, v ktorom bývajú aj Nikolajovi starí rodičia.
-Načo sa tam trepete? Je tam predsa nuda.-
-Musím. Ježiš mi to prikázal.-
To ho na chvíľu umlčalo." (s.93).
Tam sa Nikolaj postupne zoznámi s ľuďmi, ktorí zohrajú v jeho ďalšom živote dôležitú úlohu: s novou susedou Karen -energickou ženou v stredných rokoch, s drsnými chlapíkmi s prezývkami Bajk a Prask, s príťažlivým dievčaťom ľahších mravov - Anite, s tajomnou kozatou jehovistkou Marianne a navyše sa po rokoch vracia do jeho života aj starý kamoš Jeppe. Nikolajova cesta k spaseniu sa práve začína...

Jeden z najoriginálnejších príbehov, aký som kedy čítal. 
Prvá časť knihy pod názvom Mama, ségra, frajerka, Ježiš, je riadna nálož. Tvrdé rany päsťou, pokusy o samovraždu, alkohol, zvracanie, smútok, živočíšny sex, láska súrodencov. Veľmi to pripomína kanadský román Z blata do kaluže.
Počas čítania druhej časti ( pod názvom NATO) som si spomenul na komediálny seriál v hlavnej úlohe s Charlie Sheenom - Kurz sebaovládania.
Tretia časť -Zaľúbenie (ako už napovedá aj názov) je viac romantická, mne osobne pripomína severské romány zo súčasnosti (Tu žila Britt -Marie, Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, Zločinecký gang penzistov, Zabijak Anders a jeho priatelia...)
Štvrtá časť knihy  nesúca názov Festival, je venovaná pamiatke Nikolajovej mami.

Román je plný čierneho humoru, sexu, samovrážd,, hudby, smútku, násilia, lásky, odpúšťania a hľadania. Prvých 90 strán pôsobí až príliš vážne, príchod Ježiša Nikolajov príbeh paradoxne odľahčí, ba miestami až sparoduje. Musím pochváliť aj obal knihy, ktorý je totálne cool.
Čakal som nášup na spôsob Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol, namiesto toho som dostal niečo úplne iné, ale fakt skvelé a originálne. Musím vyzdvihnúť aj záver románu, ktorý celú tú divokú jazdu ukážkovo zaklincoval. 


             

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára