"-Človek sa zrejme najviac obáva toho, že ho nebudú milovať-, dodal. -Alebo že ho neocenia.-" (s.476).
Aj keď kniha venuje najväčšiu pozornosť Andersovi Behringovi Breivikovi, je to v podstate spoločenská sonda do nórskeho národa. Autorka vychádzala pri písaní knihy z mnohých zdrojov, vypočula viacerých svedkov tragédie, výsledkom čoho je veľmi podrobná a kvalitná kniha o jednom mladom nórskom masovom vrahovi.
Útle detstvo je pre každého z nás veľmi dôležité, ba pre mnohých aj prelomové obdobie pre ďalšie smerovanie v živote. Na Andersovu obhajobu treba povedať, že nezažil veľa lásky. Nijaká pochvala od rodičov, otec si založil novú rodinu, matka často striedala partnerov. Anders so svojou sestrou sa neraz ocitli v náhradnej starostlivosti a chýbalo im materinské pohladenie: "Matkino správanie voči Andersovi sa dokázalo veľmi rýchlo obrátiť. Chvíľu bola milá a dobrá, vzápätí sa úplne zmenila a agresívne na chlapca kričala. Jej odmietnutia bývali brutálne. Odborníci ju počuli, ako na chlapca nahlas volá: -Chcem, aby si zomrel!-" (s.44). To malo za následok, že Anders si postupne vystačil sám. Skrýval svoje emócie, hrával sa opustený v kúte svojej izby. Občas bol neposedný a agresívny. Mal problém nájsť si kamarátov. Paradoxne si lepšie rozumel s deťmi prisťahovalcov ako s Nórmi. Už v tomto veku v ňom prekvitala detská krutosť: "Mravce vyliezajúce z múru mali vychodenú cestičku cez trávnik, asfaltový chodník, pozdĺž obrubníka, cez vchodový rošt a hore po schodoch. Tam na ne čakal Anders.
-Ty zomrieš-!"
-Dostal som ťa!-
Pučil ich po jednom. Raz palcom, inokedy ukazovákom. Ostávali po nich iba fliačiky. -Ty a ty a ty a ty!- volal zo schodov pán života a smrti.
Malým dievčatkám pripadal odporný. Bol taký divný a robil zle zvieratkám. Istý čas mal v klietke zopár potkanov, tie trápil perami a ceruzkami. ...Chytal čmele, ponáral ich do vody a pomocou sieťky s krytom sledoval, ako sa topia a umierajú. Dospelí, ktorí mali na Silkestra domácich miláčikov, deťom jasne vysvetlili, že Anders sa nesmie približovať k ich mačkám či psom."(s.54).
"Šikanoval aj jedno mentálne postihnuté dievčatko. Jedného dňa vtisol do tváre obľúbenej bábiky dievčatka zhnité jablko práve v okamihu, keď okolo prechádzal otec dievčatka." (s.55).
Anders Breivik nevedel zapadnúť do partie ani na základnej škole. Bol utiahnutý, no vnútorne túžil po pozornosti, chcel byť obľúbený a milovaný. Keď mal pätnásť rokov, začal sa vláčiť so sprayermi, ktorí pochádzali najmä z radov nórskych prisťahovalcov. Zvolil si vlastnú prezývku, ktorá znela MORG. Pre jeho čudnú povahu ho však z partie vylúčili.
Počas štúdia na obchodnej akadémii sa Anders začal po prvý raz zaujímať o politiku. Sympatizoval s pravicovou Stranou pokroku. Začal chodiť na zasadnutia strany, snažil sa preniknúť do jej vyšších štruktúr. Napriek veľkej snahe o Andersa nikto z členov nestál. Hoci naďalej sympatizoval s ideológiou Strany pokroku, nemienil sa nikomu vnucovať a po čase zo strany nadobro odišiel. V škole mal nepríjemný konflikt s riaditeľom, ktorého udrel v prítomnosti ostatných spolužiakov do hrude. Obchodnú akadémiu opustil tesne pred maturitou. Začal podnikať. Prvý milión nórskych korún Anders zarobil tým, že vyhotovoval falošné vysokoškolské diplomy, o ktoré bol v tom čase v Nórsku veľký záujem. V súkromí sa však uzatváral čoraz viacej do seba. Vo voľnom čase chodil často na strelnicu, kde sa zdokonaľoval v používaní strelných zbraní.Veľký zlom v jeho živote nastal, keď začal hrávať počítačovú hru World of Warcaft, pri ktorej trávil dvanásť až šestnásť hodín denne. Toto trvalo nekonečné dva roky. Dokonca sa kvôli tejto online akčnej hre vzdal aj členstva v lóži nórskych slobodomurárov, po ktorom ešte donedávna veľmi túžil. Po dvoch rokoch konečne vyšiel z ulity a opäť začal chodiť do spoločnosti. Lenže prítomnosť iných ľudí ho neuspokojovala. A tak sa vrhol na štúdium kníh. Prečítal korán, čítal knihy o islamizme, zaujímal sa o dejiny Európy, bol posadnutý severskými mýtmi a legendami. Sám seba pokladal za kresťana, ktorý chce zachrániť Európu a rodné Nórsko pred vlnou prisťahovalcov. Založil novodobý rytierky rád Templárov, pričom sám seba pokladal za najvyššieho predstaviteľa. Spísal dlhý manifest, do ktorého vložil všetky svoje myšlienky. Vzorom pri písaní mu bol muž, ktorý uverejňoval svoje názory pod pseudonymom Fjordman. Potom sa zameral už len na jediné. Urobiť niečo veľké a zároveň nezabudnuteľné. Kúpil si malú farmu na ktorej začal experimentovať s umelým hnojivom, z ktorého plánoval vyrobiť trhavinu. Úplne sa izoloval od sveta. Pracoval od rána do večera, kým nebol s výsledkom spokojný. Nakúpil zbrane. Celý arzenál zbraní. Vybral sa do Osla s cieľom vyhodiť do vzduchu niekoľko významných budov a pripraviť o život čo najviac ľudí. Nálož však zlyhala a akcia nedopadla podľa jeho predstáv. Zvolil si teda alternatívny cieľ. Vybral sa na ostrov Utoya, na ktorom malo v tom čase stretnutie mládežnícke krídlo ľavicovej Strany práce. Práve politiku tejto strany Anders obviňoval z prílevu tisícok utečencov nielen do Nórska, ale do celej Európy. Sám seba považoval za prvého bojovníka, ktorý je vyvolený k tomu, aby zabránil najhoršiemu. Veril, že časom budú nasledovať jeho čin aj ďalší nasledovníci. V policajnej uniforme vstúpil na breh ostrova, nabil zbraň a začal strieľať...
"Správal sa ako king, hoci bol len toy" (s.129).
Asne Seerstad ponúkla vo svojej knihe pohľad na masového vraha, pričom si zachovala neutrálny postoj. Píše udalosti tak ako sa odohrali. Nikoho neodsudzuje, len zaznamenáva. Veľmi zaujímavá je kapitola, ktorá opisuje udalosti bezprostredne pred útokom. Anders Breivik si všetko zaznamenáva do denníka a komentuje rozhodujúce chvíle. Samotná streľba na ostrove Utoya pripomína krvavú akčnú hru, v ktorej sa len strieľa a strieľa, kým konečne nezakročí polícia. Je tragikomické, že nórska polícia mala v čase Breivikovho krvavého činu k dispozícii len jeden policajný vrtuľník. Dramaticky vyznieva Andersov monológ, ktorý mal počas súdneho procesu. Kto vie ako by vyzeral jeho život, keby mu v detstve venovali rodičia viacej pozornosti a našiel by si tých správnych kamarátov. Andersove názory na svet sú citátmi z mnohých internetových a knižných zdrojov, ktoré prispôsobil svojim predstavám a túžbam. Vytvoril si vlastnú ideológiu, pre ktorú bol ochotný obetovať všetko. Teraz sedí vo väzení a užíva si relatívne luxusnú celu, v ktorej má mnoho času na premýšľanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára