„Počúvajte ma, pán primár. Vážim si vašu výnimočnú
odbornosť. Bohaté skúsenosti. Výsledky lekárskej vedy po celom svete. Vaše
tabletky, röntgeny, sirupy, striekačky. Všetko si vážim! A úpenlivo vás
prosím, nechajte nás na pokoji! Nechajte nás snívať! Na kolenách vás prosím,
dovoľte, aby sme sa nezaoberali vedou!“ (s.182).
Je tesne po vojne.
Miklósa presúvajú z koncentračného tábora Bergen Belsen na švédsky ostrov
Gotland. Podľa lekárskych prognóz mu ostáva nanajvýš pol roka života. Miklós
však nestráca chuť žiť. Napíše všetkým sto sedemnástim maďarským dievčatám,
ktoré sa podobne ako on zotavujú vo Švédsku z rôznych chorôb
a zranení. Napokon mu osud prihrá do cesty mladučkú Lili, ktorá je jeho
listami priam unesená. A tak sa začne „listová láska“, ktorá musí čeliť
viacerým nepriaznivým okolnostiam...
Péter Gárdos napísal román, ktorého základy tvoria nájdené
listy jeho vlastných rodičov, o ktorých existencii takmer päťdesiat rokov
netušil. Kniha bola preložená takmer do tridsiatky jazykov a v roku 2015
bol na jej motívy nakrútený celovečerný maďarský film. Román by som
charakterizoval ako drámu bez nejakých výrazných zvratov, odohrávajúcu sa
v komornej atmosfére, obohatenú o viacero básní a citátov zo
zamilovaných listov. Ľúbostný príbeh dvoch pacientov z ozdravovne nie je
ničím novým a ani spôsob spracovania Gárdosovho románu nie je zvlášť
výnimočný. Jednorázová záležitosť, ktorú prečítate a z hlavy vám
vyšumí rýchlejšie ako bublinky, čo sa vám usadia v nose po vypití
šampanského.
HODNOTENIE: ***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára