RECENZIA: Jiří Hanibal – Dlouhá noc nad městem ( Naše vojsko, 2014 )

„Pak šel cestou k Malenicum. Po tváři mu stékali slzy... Měl pocit, že s koncem války a s touto smrtí skončilo něco i v něm. Jako když praskne struna, zlomí se větev...Skončilo dětství a nastával pro něj čas dospělosti. Svíralo se mu hrdlo. Kéž by jen bylo možné vrátit zpět ten den, či aspoň hodinu“ ( s.278 ).

Po atentáte na Heydricha to začalo v Protektoráte Čechy a Morava vrieť. Na povrch začínajú vychádzať skutočné charaktery jedného malého českého mestečka.

Jirko Halada chodí na reálne gymnázium, na čele ktorého sa po búrlivých udalostiach postavil riaditeľ Klepáč, nadšený prívrženec ideí veľkého Nemecka. Mnoho obľúbených profesorov je prepustených a nahradených fanatickými kantormi. Namiesto češtiny sa vyučuje nemčina. Jirko sa po vyučovaní oddáva aj s kamarátmi rôznym chlapčenským hrám. Jeho otec Lojzo pracuje na železnici a spolupracuje s odbojom. S Jirkovou mamou Klárou prežívajú manželskú krízu. Podobne ako lekár Vava so svojou krásnou ženou Helenou, ktorá ľahkovážne paktuje s predstaviteľmi nacizmu. Šéf Jirkovho otca ,prednosta stanice Mráz, je ďalším kolaborantom tretej ríše. Udalosti urobia riaditeľa aj z dovtedy bezvýznamného muža Pavla Sádeckého. Jeho žena Věra vychováva syna Tomáška, ktorý sa narodil ako nechcený dôkaz jej dávnej nevery. Pavlov brat Edo, ktorý žil následkom vojnového zranenia vo svojom vlastnom svete, je jednou z najtragickejších postáv románu. Kým Jirko a jeho kamaráti žijú vo svojich chlapčenských dobrodružstvách, jeho otec spoločne s kolegami bojujú v ozajstnej ilegálnej skupine. Akýmsi patrónom mesta je starší muž menom Badera, ktorý vedie firmu, pre ktorú pracuje aj Jirkova mama. Napriek tomu, že to na prvý pohľad vyzerá, že Badera podkopáva nemecké hospodárstvo, v prvom rade úspešne uzatvára obchody s druhou stranou...

Atmosféra v českom mestečku je napätá. Postupne ako Nemci strácajú pôdu pod nohami, aj dovtedy veľkohubí hrdinovia sa začínajú triasť o život. Pražské povstanie sa blíži...

Hanibalov román je zmesou Foglarových chlapčenských dobrodružstiev, atmosféry podobnej Borošovmu románu Tri brehy Dunaja a dávno zabudnutých rodokapsov. Výborné čítanie plné akcie, psychologického napätia, lásky a zaujímavého príbehu. Jediným negatívom románu je pohľad na vojnu len z jednej strany. Všetci Nemci a ich sympatizanti sú tí zlí a odbojári, partizáni,  ruská armáda zase tí dobrí. Zďaleka nejde o propagáciu sovietskeho vojska a jeho prívržencov, to by som autorovi krivdil, no to čierno –biele videnie je predsa len trošku naivné. No pokiaľ to takto vnímal dospievajúci Jirko, neberme mu jeho chlapčenské ilúzie. Na realitu má ešte chvíľu čas. Aj keď...     


HODNOTENIE:  ****