Čoraz častejšie mám pocit, že viaceré vydavateľstvá sa
snažia predať v prvom rade akúsi „značku.“ Osvienčim, Gulag, Černobyľ,
Severná Kórea. Kým v minulosti sme boli svedkami dych berúcich príbehov,
pri ktorých sme neveriacky krútili hlavou, v poslednom čase nás zaplavujú
príbehy a ich rozprávači, ktorí sú síce zaujímaví, ale v podstate neprinášajú
nič nové. Väčšina faktov sa v podstate len recykluje, menia sa len
hrdinovia a ich osobné príbehy.
Aj príbeh mojej rovesníčky- severokórejskej ženy Hyeonseo
Lee - je jeden z viacerých. Sprevádza nás svojim detstvom silno
ovplyvneným pre nás ťažko pochopiteľnou propagandou, jej ďalšie kroky po úteku
z krajiny vedú do Číny a neskôr do Južnej Kórey, ktorá je domovom jej
milovaného muža- Rina. Napriek tomu, že by Hyeonseo mohla viesť relatívne
pohodlný život u južných susedov, opäť sa vracia do Severnej Kórey po
svoju matku a brata.
Hyeonseo odhaľuje mnoho faktov o svojej krajine, o živote
v Číne a Južnej Kórey, no nie je to žiadne dych berúce čítanie. Možno
spôsob rozprávania nie je zvolený najšťastnejšie. Keď to porovnám napríklad s Charriéreovým
Motýľom alebo Vrbovým Utiekol som z Osvienčimu, kde s hlavnými
postavami pri čítaní mrzneme, mokneme, cítime každú ranu na tele, Dievča so
siedmimi menami je len akousi zaujímavou cestou, ktorá v podstate plynie, plynie,
plynie a...
HODNOTENIE: ***
HODNOTENIE: ***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára