pondelok 7. januára 2019

RECENZIA: Orlando Figes - Listy z gulagu (Motýľ, 2018)

HODNOTENIE:    ***

"Pozri Lev, keby som sa chcela rozhodovať, či chcem, aby si bol súčasťou môjho života, alebo nie, najprv by si z neho musel odísť, ale to, že sme sa päť rokov nevideli, ešte neznamená, že si z neho odišiel: evidentne to nie je dosť dlho pre ľudí, ktorí Ťa nevideli vyrastať, a nie je to dosť dlho ani pre mňa. Pre kolegov na univerzite a v práci si možno len spomienka, ale život je život a Ty si môj život, pretože neprejde ani deň bez toho, aby som na Teba nemyslela ráno, poobede aj večer." (s.94). 



Hlavnými hrdinami tohto historicko dokumentárneho románu je dvojica zamilovaných intelektuálov. Lev Glebovič Mishchenko a Svetlana Alexandrovna. Lev, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne na strane Ruska, bol obvinený z kolaborácie s Nemeckom a po vojne bol odsúdený na dlhoročné väzenie v jednom z najznámejších sovietskych gulagov, v Pečore, kde napokon strávil osem ťažkých rokov (1946 - 1954). Za ten čas si so svojou milovanou vymenili viac ako 1500 listov, ktoré neprešli cenzúrou a sú zachované všetky do jedného. V tejto súkromnej korešpondencii sa dvojica vzájomne vyznáva zo svojich citov, povzbudzujú jeden druhého, informujú sa o rodinách, komentujú spoločenskú a politickú situáciu. Lev v listoch adresovaných Svetlane opisuje život v gulagu, rozpráva svojej milovanej o svojich druhoch a priateľoch, ktorým po prepustení z pracovného tábora  Svetlana pomáha s návratom do života, čo sa väčšinou nezaobíde bez problémov a prekážok. Veľkú nádej pre väzňov predstavuje Stalinova smrť a následné amnestie, ktoré napokon dostanú na slobodu aj Leva

Tento historický dokument je poskladaný prevažne zo súkromných listov Leva a Svetlany, z komentárov k jednotlivým udalostiam, z rozhovorov s hlavnými aktérmi a z dobových fotografií. Listy boli sprístupnené pomerne nedávno, dovtedy boli uložené v archívoch KGB. Ich najväčším prínosom je  autentické svedectvo z gulagu a komentovanie spoločenskej a politickej situácie päťdesiatych rokoch v Sovietskom zväze. Listy z gulagu sú dôkazom toho, že láska dokáže prekonať aj tie najväčšie prekážky. Lev a Svetlana zostali spolu do konca života a mali spolu dve deti. Tým, že Lev bol viacej emotívny a Svetlana naopak racionálna, aj oni si prešli menšími krízami, no ustali to. Obaja pôsobili dlhé roky vo vedeckých kruhoch a po Levovom prepustení prežili bok po boku dlhý a šťastný život.     

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára