"Každý, kto sa čo i len letmo dostal k nejakej zmienke o tomto nesporne výnimočnom človeku, musel byť fascinovaný. Krútili a krútia nad ním hlavou polygoti, stenografi, kryptografi či historici tajných služieb. Aj keď pracoval v takzvaných "tajných" či "špeciálnych" štruktúrach, predsa len jeho meno už počas aktívnej služby preniklo do tlače a na stránky odborných prác. Je len málo pravdepodobné, že vzhľadom na osobitnosti jeho práce to tak mohlo byť len v dobrom. Vladimír Krivoš bol človekom neuveriteľného talentu a nepoľavujúcej činorodosti. Jednoznačne patril k ľuďom, ktorých zastaví až úplný koniec. Čiernobiela hodnotiaca škála pre tohto človeka neplatí - vo svojom pracovnom i osobnom živote prešiel azda všetkými odtieňmi farebného spektra a vyhol sa vari len jedinej farbe - sivej." (s.5).
Vladimír Krivoš je meno, ktoré pravdepodobne nikomu z vás nič nehovorí. Bol som na tom rovnako. Pritom ide o človeka, ktorého život je námetom pre film. Vladimír Krivoš viedol veľmi dobrodružný život, pravdou je však aj to, že veľmi rád si o sebe vymýšľal, šíril okolo svojej osoby polopravdy, klamstvá a mýty. Osobne sa poznal so spisovateľom Svetozárom Hurbanom Vajanským, s Dušanom Makovickým stretol sa s Tolstým, písal si s Leninom aj s generálom Brusilovom.
Po úspešnom ukončení petrohradskej univerzity pôsobil Vladimír Krivoš najskôr na pošte, kde pracoval ako radový zamestnanec. Niekoľko rokov vykonával funkciu knihovníka v Zimnom paláci v službách posledného ruského cára Mikkuláša II. Boli to však viac - menej len akési krycie zamestnania, lebo v skutočnosti Krivoš pracoval v tajných službách. Počas svojej bohatej kariéry tajného agenta nemal problém niekoľko krát prevrátiť kabát. Kým spočiatku pracoval pre cára, neskôr sa pridal k revolucionárom. Ovládal viac ako dve desiatky jazykov. Viackrát mu hrozilo väzenie, dokonca aj poprava. Napokon vyviazol "len" so šesťročným väzením na Soloveckých ostrovoch (1923 - 1928), na ktoré si po rokoch krátko zaspomínal (príloha v knihe). Krivoš sa podľa aktuálnej politickej situácie hlásil k Srbom, inokedy k Rusom a občas aj k Slovákom. Bol to človek, ktorý robil všetko a nič. Až na tých šesť rokov väzenia v podstate preplával životom, kládol dôraz na svoje bezvýznamné vyznamenania, bol to taký Jára Cimrman v dobrodružnejšom vydaní. Samozvaný James Bond, ktorý nenaháňal ženské sukne, namiesto toho šíril okolo svojho mena legendy.
Ako prvý sa pokúsil priblížiť postavu Vladimíra Krivoša Rudolf Tibenský, teraz tu máme po rokoch ďalší pokus. Nech už si utvoríte na Krivoša akýkoľvek názor, v každom prípade je to zaujímavá postavička, ktorá by rozhodne stála aj za nejaké filmové spracovanie. A keby ešte žil, som presvedčený o tom, že by si sám napísal scenár, celé to zrežíroval, obsadil sa do hlavnej úlohy, udelil sám sebe filmové ocenenie a v ďakovnej reči vyzdvihol svoju osobu a svoju nespochybniteľnú genialitu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára