"Každý jeden väzeň prežíval pohnutý príbeh svojich dní, tragédiu vlastného života. Životné príbehy väzňov v podobnom prostredí a podmienkach boli pestré a rozdielne, pretože každý človek v podstate je svojský, mnohorozmerný, neopakovateľný - jedinečný.
Keď som sa trochu pozviechal, ňou oslabenou a trasľavou rukou napísal a zmapoval moje zážitky z tridsiatich troch mesiacov použitých v pekle, ktoré vymysleli ľudia.
Na toto magické číslo s biblickým podtónom Judášovej zrady nikdy nezabudnem!
Za tento pre mňa vzácny dar, ktorý mi môj milosrdný, iste nie veľmi majetný spolublížny uštedril, som si kúpil dlho vytúženú ceruzku v papiernictve na Šrobárovej ulici." (s.92).
Jozef Hovanec prežil silné obdobie maďarizácie, prvú aj druhú svetovú vojnu. Necelý rok bol členom Hlinkovej gardy, keď však videl, čo sa okolo neho deje, sám z nej odišiel. Po skončení druhej svetovej vojny bol deportovaný spoločne so svojim zaťom na ukrajinský Dombas, odkiaľ spísal svoje spomienky a zážitky.
Dobrý námet. slabé spracovanie. Po literárnej stránke sa z toho dal vyťažiť jeden skvelý dobrodružný príbeh, namiesto toho je to len akási slohová práca piataka na základnej škole. Čo už.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára