"Doba, v ktorej žijeme, je zmätená. To nám azda dáva právo, aby sme aj my boli zmätení. Bojíme sa, čo nám urobia iní, bojíme sa, čo mi urobíme im. Môže za to doba..." (s.5).
Zbierka poviedok, ktorá svojho času vzbudila na Slovensku pomerne značnú pozornosť, potvrdila autorove silné stránky ako poviedkára. Útla knižka obsahuje pomerne široký výber príbehov od surrealistických výjavov alkoholika (v poviedke Týždeň so sebou) až po detektívku odohrávajúcu sa v Taliansku pod názvom Benátske zrkadlá. Keď už sa zdá (a nielen podľa názvu), že pôjde o o klasickú poviedku ako v prípade Príbehu s kvetinárkou, vtedy sa to v závere nečakane zvrtne a je z toho riadna divočina. Hororovo ladená poviedka Cesta sa odohráva v lunaparku, banálny príbeh Tenká modrá nitka rozpráva o sprievodcovi vlaku, Planéta ľudí opisuje nelichotivú budúcnosť, nadčasová poviedka, ktorá dala názov aj celej zbierke, sa venuje problému utečencov. Veľmi pestrý je príbeh Big brother v ktorom sa striedajú fotky, kňaz a lesbička, Boli sme ti vďační je poviedkou o Slovanoch a homosexualite a v Liste bez oslovenia hlavná postava predstiera postihnutie. Doba v ktorej žijeme je o jednom revolučne ladenom spisovateľovi, ktorý nevie čo je sen a čo skutočnosť. Krádež je poviedkou o jednom priemernom úradníkovi, ktorému sa podarí odaliť zlodejov. Celkom zaujímavú pointu má Termínovaný vklad, ktorý je niečo ako denníkom. Deti hôr atmosférou pripomínajú Salingerovu skvelú poviedku Banánové rybičky. V druhej osobe sa zase rozoberá otázka svedomia.
Celkovo ide, podľa môjho názoru, o jednu z najlepších poviedkových zbierok v modernej slovenskej literatúre. Rankov už medzičasom presedlal na dlhšie prozaické žánre a treba povedať, že tam mu to píše taktiež veľmi dobre. Na jeho vrcholné dielo si však zrejme budeme musieť ešte chvíľku počkať. Aspoň dúfam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára