streda 21. novembra 2018

RECENZIA: Irvin D. Yalom - Ako som sa stal sám sebou (Premedia, 2018)

HODNOTENIE:   ***           KNIHA MESIACA NOVEMBER

"Často myslím na jej slová na rozlúčku:  - Spomienky na minulosť a túžba po budúcnosti vytvárajú len nepokoj. - V týchto slovách je toľko pravdy, ale za akú cenu! A nie som schopný ani ochotný zaplatiť až toľko." (s.221).



Kniha je autobiografiou slávneho psychiatra a spisovateľa, ktorý sa narodil v roku 1931. Je jednak spomienkou na jeho život, ale zároveň aj na najvýznamnejšie prípady jeho lekárskej kariéry. V tomto mi román veľmi pripomína dielo známeho autora Olivera Sacksa (mimochodom taktiež známeho spisovateľa a psychológa) Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, na ktorého sa Yalom v románe viackrát odvoláva. Zatiaľ čo zo začiatku ma oveľa viacej pohltil Yalomov život a kapitoly súvisiace s lekárskou praxou som čiastočne preskakoval, neskôr to bolo naopak. Najmä Yalomove roky po svadbe už pre mňa nejaké zvlášť zaujímavé neboli.  
Yalom bol pôvodom Žid. A hoci rodina z otcovej strany bola poznačená tragédiou holokaustu, otec mu nebol ochotný povedať podrobnosti. Malý Irvin veľa čítal, bol terčom šikany, na vlastnej koži pociťoval antisemitizmus. Počas štúdia na univerzite vo Washingtone sa viackrát podrobil dobrovoľným testom LSD, manželskú krízu s Marilyn údajne zachránila extáza. Jeho život aj kariéru výrazne ovplyvnila záľuba v existencialistoch- Sartre, Camus, Kafka... Bol jedným z priekopníkov skupinovej terapie, istú dobu sa venoval rodinnej terapii, psychicky pomáhal ľuďom, ktorí mali smrteľné ochorenia. Začal experimentovať s tzv. T skupinami. Spočiatku pôsobil na Standfordskej univerzite, dva roky pracoval pre armádu Spojených štátov amerických na Havaji ako psychiater. Hosťoval na prestížnych univerzitách po celom svete: Londýn, Viedeň, Paríž, Oxford, bol na cestách v Indii, Japonsku, Číne, na Bali. V záverečnej časti sa Yalom venuje predovšetkým vzniku svojich románov (mne osobne to pripadalo ako podsunutá reklama jeho najúspešnejších diel - Keď Nietzsche plakal, Problém Spinoza.

Nie je to strhujúci životopis v štýle Irvinga Stonea, je to skôr mierne nostalgické spomínanie staršieho pána, ktorý sa ohliadol za svojim životom a veľmi úspešnou kariérou. Jeho čitatelia a priaznivci si môžu pridať hviezdičku navyše, pre mňa je dielo skôr priemerná záležitosť  so zaujímavejšími aj menej zaujímavými kapitolami. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára