HODNOTENIE: *** KNIHA MESIACA NOVEMBER
"Život je veľmi ťažký. Neustále sme špinaví. Musíme pracovať od šiestej do rána do šiestej večer. Po práci sme takí unavení, že sa polomŕtvi zvalíme na zem. V baraku nie je voda. Studňa sa nachádza ďaleko, až na námestí, a len čo skončíme s prácou, zatvoria nás v našom baraku, ktorý je obohnaný ostnatým drôtom a strážený špeciálnou hliadkou.
Treblinku stráži stoštyridsaťtri Ukrajincov a stovka esesákov. Starajú sa o nás ako keby sme mali obrovskú hodnotu. Počítajú nás trikrát denne." (s.85).
Kniha je súborom skutočných zápiskov jedného väzňa, ktorému sa podarilo prežiť hrôzy koncentračného tábora. Začína to príchodom vlaku a pokračuje samotným pobytom v tábore smrti. Chil Rajchmann začína ako holič žien, ktoré sú následne posielané do plynových komôr, neskôr je preradený do tajnej zóny tábora, čo de facto znamená prenášanie tiel ľudí, ktorí boli udusení oxidom uhoľnatým. Napokon skončí ako "zubár", čo v praxi znamená nútené vytrhávanie zubov mŕtvolám spojené s oberaním o ďalšie cennosti. Dielo má neskutočne pochmúrnu atmosféru, po celý čas budete mať pocit, akoby ste sa nachádzali v koncentračnom tábore po boku hlavného hrdinu. Jediným svetlým momentom v príbehu je útek na slobodu, ktorý zachraňuje Chilovi Rajchmanovi život.
Posledný žid z Treblinky má podobne pochmúrnu atmosféru ako kniha V pekle plynových komôr od Shloma Venezia. V podstate nejde o nejaký súvislý príbeh, je to skôr zachytenie denného života alebo skôr prežívania väzňov v tábore smrti. Neustály hlad, šírenie chorôb, strach z dozorcov a každú chvíľu hroziaci dotyk smrti. Veľmi silne emotívny príbeh, na ktorý treba mať tú správnu náladu. Možno práve jeseň je na to ako stvorená.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára