"Všetko, čo o ňom vedeli, bolo rozporuplné. Neodmietol tento Tesla Nobelovu cenu? Neroztrhal šek na milión dolárov? Jedni písali, že má oči "veľmi jasné", iní, že sú malé a čierne, ďalší, že nepodáva ruku, zatiaľ čo iní tvrdili, že stisk tej ruky je pevný. Dirigoval galaxie žiaroviek. Bal sa múch a náušníc. Mal rád žobrákov a vtáky. Vyvolal tunguzskú katastrofu. Chcel kontrolovať klímu na Zemi premenenej na žiarovku. Aplauz ho vynášal nad ľudský druh. Patril medzi tých, ktorý narúšajú spánok sveta." (s.379).
Nikola Tesla je osobnosť, ktorej popularita akoby v poslednom čase opäť stúpala na vrchol. Neraz sa mu pripisujú aj vynálezy a myšlienky, ktorých nie je autorom. Nič to však nemení na tom, že tento srbský vynálezca je fenoménom, ktorý neuveriteľne predbehol svoju dobu.
Spoločne so srbským autorom sa vrátime do Teslovho detstva. Jeho otec Milutin bol popom, zatiaľ čo matka Duka sa starala o jeho súrodencov Vinka a Nenada. Hviezdou rodiny bol Dane, mimoriadne nadaný chlapec, o ktorom boli všetci presvedčení, že jedného dňa pôjde v otcových šľapajách. A pravdepodobne by sa tak aj stalo, keby si po neho v mladom veku neprišla smrť. Otec sa nádejal, že ďalší v poradí, ktorý navlečie na seba rúcho kňaza, bude práve Nikola. Lenže ako vieme, jeho to ťahalo úplne iným smerom, s čím sa Milutin nedokázal dlhé roky zmieriť. Nikola Tesla mal šťastie na dobrých priateľov. V detstve to bol najmä Mojo Medic a v staršom veku Antal Szigeti. Tesla veľmi rád cestoval a oboznamoval sa s kultúrou iných krajín. Zamiloval si Prahu (veď kto z nás nie), mal rád Graz aj Paríž. Zoznámil sa s Hiramom Maxim, vynálezcom mínometu. Život mu však najväčšmi zmenila cesta do Ameriky. Niekoľko rokov pracoval pre ďalšieho génia - Thomasa Alvu Edisona, s ktorým sa však nerozišiel práve v najlepšom. Významnou mierou sa podieľal na osvetlení svetovej výstavy v Chicagu, z ktorej boli prítomní návštevníci unesení. Experimentoval na mnohých patentoch, viaceré z nich si nedal zaregistrovať, čo bolo príčinou jeho neustálej biedy. Vyhorelo mu laboratórium, no nezlomilo ho to a v práci pokračoval ďalej. Zoznámil sa s mnohými významnými osobnosťami svojej doby: Antonínom Dvořákom, Rudyardom Kiplingom (autorom Knihy džunglí), Markom Twainom a ďalšími. Hlboké city prechovával k pôvabnej Catherine Johnonovej, no napokon zostalo len pri priateľstve.
Jeden z najväčších géniov v dejinách po sebe zanechal mnoho významných vynálezov, na ktoré sa snaží nadviazať aj súčasná vedecká spoločnosť. Fascinujúci človek, ktorý prežil dlhý a bohatý život.
Srbský autor zvolil pri písaní svojho diela chronologický prístup. Podľa môjho názoru sa dalo z námetu vyťažiť ešte o niečo viacej. Nie je to životopisný román pri čítaní ktorého by ste nedýchali (ako napr. Smäd po živote alebo Muž, ktorý stál v ceste), ale na druhej strane sa dozviete veľa zaujímavých informácii o jednom z najväčších géniov našich dejín.
"Aby Robert Teslu prekvapil, priniesol mu publikáciu srbského nadrealistu L Impossible.
- Nemožné, - zasmial sa Tesla. - To je refrén môjho života. Toto mi hovorili o každej myšlienke odkedy o sebe viem. -
- Videl si niekedy zázrak? - zvedavo sa spýtal Johnson.
- Niekedy? Vždy! - nahneval sa Tesla. - (s.372).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára