2.8. 2019 Som v Galante. Architektúra mestského úradu je taká úchvatná, že by sa sem mohol prísť inšpirovať samotný Kim Čong - un aj s jeho pakážou zo Severu. Velké fontány, kvety nastrkané do kamenných kvetináčov, vydlaždené námestie, však staršie ročníky si pamatajú. A tie mladšie možu byť radi, že si nepamatajú. Momentálne sedím na terase nejakej kaviarne na námestí a čakám, kým mi milá čašníčka (nemyslené ironicky) s maďarakým prízvukom prinesie kapučíno. Aby som nezabudol. Noc na poli v Sládkovičove prebehla v poriadku, akurát ranňajší osobý vlak bol zrušený a zrýchlený meškal viac ako pol hodinu. Vrátil som sa teda spat na námestie v Sládkovičove a vyrazil som do Galanty autobusom. Nateraz končím, prišlo mi kapučíno :) Keď som sa pýtal tej milej čašníčky s maďarakým prízvukom, či je v meste okrem kaštiela niečo na pozeranie, na pár sekúnd sa zamyslela, dokonca tak velmi, že prižmúrila obočie, až nakoniec z nej vypadlo: "Galanta nie je velmi mesto na pozeranie." A mala pravdu. Neogotický kaštiel (v súčasnosti je v rekonštrukcii) bude raz nádherný (v prípade, že ho dokočia) a neďaleký renesančný kaštiel by mal určite tiež svoje čaro (keby nestál uprostred sídliska). Kúpim si v Tescu zopár potravín a idem na železničnú stanicu. Vlak do Palárikova prekvapujúco mešká. Čo napísať k Palárikovu? Keby som si vypižičal, dnes už kultový výrok, že "tu nič nie je", bol by som ešte diplomat. Vyberiem sa vlavo a po štvrť hodine nájdem odbočku na priemyselný park. Vyberiem sa vpravo a za tabulou s nápisom označujúci koniec obce idem ďalších patnásť minút po hlavnej. Zase nič. Možno je tu nejaká trhlina, o ktorej písal Karika, fakt netuším. Stretávam akúsi čudnú ženskú. Vyzerá ako člen amazónskeho kmeňa navlečený do moderných šiat. A možno ani ona neexistuje a toto všetko sa mi iba zdá. Vzdám to. Vraciam sa spat na železničnú stanicu. Keď chcem platiť dvackou, pani za pokladňou na mňa pozerá, akoby som chcel platit za lístok jantárovou komnatou. "Drobnééé" skríkne tak nahlas, že centy by som vydoloval aj zo zadku, keby to inak nešlo. Podal som jej plecháče a medenáky. Naivne som si chcel kúpiť v automate colu. Hádžem posledné mince, stláčam kód, no stroj na nápoje sa tvári, akoby som od neho žiadal kompletné menu ocenené minimálne dvomi michelinskými hviezdami. Vzdávam to. Idem to vonku predýchať. Z príručnej batožiny vyberám cestovný denník a vkladám doň tieto somariny. Aspoň že vlak do Kolárova ide načas. Kolárovo - som excitovaný. Pijem čapovanú kofolu (chutí podobne ako si ju pamatám ešte z detstva). Sedím v parku a vychutnávam si pohlad na najdlhší drevený most v Európe a na vodný mlyn. Aj keď je po daždi (aspoň som si to v tej chvíli myslel), vonku je stále dusno. Premýšlam, kde dnes skloním hlavu. Keďže sa nachádzam na sútoku malého Dunaja a Váhu, očakávam inváziu komárov. Ou. Našiel som si taký malý plácek za obcou. Snažil som sa rozložiť svoj stan čo najďalej od rieky, napriek tomu invázia komárov je nepredstavitelná. Samozrejme, že keď som začal stavať stan, rozpršalo sa. Veď prečo nie? Ako schválne mi v tej chvíli všetko padalo z rúk a nič mi nešlo podla predstáv. Kým bolo všetko aspoň približne na svojom mieste, celý som premokol. Na jediné reprezentatívne džínsy, ktoré som si vzal, sa mi prisal slimák a kým som ho stihol odlepiť, zanechal mi na pamiatku na nohaviciach dlhý slizký pás. Zmrd jeden krpatý. Idem si ešte niečo prečítať, kým je ako tak svetlo a potom to pre dnešok balím. Snáď sa už nič mimoriadne nestane. Dobrú noc.
 |
| Neogotický kaštiel v Galante |
 |
| Železničná stanica Palárikovo |
 |
| Mestský úrad Galanta |
 |
| Drevený most v Kolárove |
 |
| Park v Kolárove |
 |
| Železničná stanica Galanta |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára