"-Čo. Zas ideš preč?
-Gašpar chce ísť do Cannes.
-Aha.
-Mám ísť?
-Však musíš, nie?
-Musím len umrieť.
-Veď to.
-Tak som to nemyslela.
-Viem. Choď sa odreagovať...
-Myslíš? Mám?
-Ja by som išla. S novým frajerom..."
-Však poď aj ty, možno by mu to nevadilo...."
-Všetko ma bolí...to je blbosť...Budeš dlho?
-Štyri dni.
-To je nič. Štafetu prevezmú chlapi.
Štyri dni. To je nič. A niekedy to môže byť aj všetko" (s.60).
Vzťah muža a ženy v stredných rokoch je v slovenskej aj svetovej literatúre stále v kurze. Anča má tesne pred tridsiatkou a živí sa ako herečka. Rada cestuje, sníva o princovi na bielom koni, zamýšľa sa nad životom. Gašpar, ktorého Anča prezýva Vlk alebo Vĺčko je bohatý podnikateľ, ktorý sa blíži k štyridsiatke. Vychováva syna, veľa cestuje, prijíma stále nové životné výzvy. A má rád Anču. Lenže takým svojským spôsobom. A potom je to už len o rozchodoch a udobrovaní a to medzi tým neprináša vlastne nič nové.
-Gašpar chce ísť do Cannes.
-Aha.
-Mám ísť?
-Však musíš, nie?
-Musím len umrieť.
-Veď to.
-Tak som to nemyslela.
-Viem. Choď sa odreagovať...
-Myslíš? Mám?
-Ja by som išla. S novým frajerom..."
-Však poď aj ty, možno by mu to nevadilo...."
-Všetko ma bolí...to je blbosť...Budeš dlho?
-Štyri dni.
-To je nič. Štafetu prevezmú chlapi.
Štyri dni. To je nič. A niekedy to môže byť aj všetko" (s.60).
Vzťah muža a ženy v stredných rokoch je v slovenskej aj svetovej literatúre stále v kurze. Anča má tesne pred tridsiatkou a živí sa ako herečka. Rada cestuje, sníva o princovi na bielom koni, zamýšľa sa nad životom. Gašpar, ktorého Anča prezýva Vlk alebo Vĺčko je bohatý podnikateľ, ktorý sa blíži k štyridsiatke. Vychováva syna, veľa cestuje, prijíma stále nové životné výzvy. A má rád Anču. Lenže takým svojským spôsobom. A potom je to už len o rozchodoch a udobrovaní a to medzi tým neprináša vlastne nič nové.
Kratučké kapitoly sú ako stvorené na večerné čítanie pre
životom a prácou ubité ženy. Pestrý hovorový slovník, mnoho anglicizmov, ďalekých
aj blízkych krajín, štipka pózerstva, autorkinej kalkulácie smerom k svojim
čitateľom (teľkám), niekoľko klišé, citátov, snaha o životnú múdrosť,
zopár sĺz a zbytočnej sentimentality.
Čítať sa to dá. V tom
problém nie je. Ale je to ako s polystyrénom. Žuť sa to dá, no popcorn to
nie a nikdy nebude. Jednak to nevonia a ani to nechutí. Len to na pár hodín
zaplní žalúdok čímsi prázdnym...
Aj keď obal románu je v pohode.
HODNOTENIE: ***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára