„Že môže skončiť ako Maria. Alebo ako chlapec z Kungsgärdenu.
Že sa to môže skončiť tak, že bude nasledovať príklad bratov, ktorí sa otrávili
plynom. Že Vanjin život môže byť rovnako krátky ako život dievčat z Värmlandu
a Morgongövy. Kratší ako žmurknutie oka evolúcie a zhasne v jednom
zlom okamihu." (s. 209)
Jerker Eriksson a Häkan Axlander Sundquist sa pokúsili
nadviazať na svoju úspešnú trilógiu (Havranie dievča, Plameň túžby a Pýtiine
pokyny) novou trilógiou, tentoraz pod názvom Melanchólia. Prvý diel
nesie názov Sklenené telá.
Základná a najdôležitejšia otázka znie: Dokáže postava
Jensa Hurtiga utiahnuť celý román na rovnako vysokej úrovni ako vyšetrovateľka
Jeanette Kihlbergová, ktorá sa tentoraz objaví len v epizódnej úlohe?
Odpoveď je bohužiaľ NIE. Predovšetkým preto, lebo súkromný život Jensa Hurtiga
je spomenutý v oveľa skromnejšej miere a nehrá až takú významnú úlohu, ako tomu bolo v prípade komisárky Kihlbergovej. Stretávame sa aj s ďalšími
členmi vyšetrovacieho tímu z predchádzajúcej trilógie – Schwarzom, Ählundom, Ivom Andričom a Billingom. S výnimkou Iva Andriča sú však
ostatné postavy v úzadí. Uvidíme ako to bude v ďalších dvoch
pokračovaniach.
O čo teda ide? Vo Švédsku pribúdajú samovraždy
tínedžerov, pričom na mieste činu polícia zakaždým nájde to isté. Walkman a pásky
so samovražednými hudobnými textami, pričom každá z obetí zomrie v odlišnom
čase skladby. Jens Hurtig sa postupne dostáva k mýtickému chlapíkovi menom
Hunger, ktorý má na tínedžerov priam magický vplyv. Práve temnota je najsilnejšou
stránkou románu. Postavy mladého narkomana Simona a už vyššie spomínaného
Hungera sú fascinujúco spracované. Keby autori viacej zapracovali na Jensovi,
konečný výsledok mohol byť oveľa kvalitnejší. Necháme sa prekvapiť, ako budú
vyzerať ďalšie dve pokračovania. Celkom som zvedavý, ako to celé dopadne.
HODNOTENIE: ***
HODNOTENIE: ***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára